Dážď sa v búrku mení
a ja ocitám sa v snení.
Vždy v búrkach si spomeniem,
ako stala som sa ženou..
tou bytosťou poníženou.
A to pre chladné kvapky,
slzy otca a radosť matky..
Pre hromy nebeské,
trápenie panenské..
.. .. ..
Dážď odkvapom steká,
ako chladná rieka.
Len pramene moje vrú,
keď von sa derú.
Dnes už ja som tá rieka,
ktorou život si preteká.
Vždy keď Mesiac striebrom vládne,
zo mňa ťarcha svetov opadne.
a to veru bolí..
Rana ženstva, ktorá
veky sa hojí..
.. .. ..
Dážď sa v búrku mení
a ja ocitám sa v snení.
Vždy spomínam na prvý raz,
kedy v horúčke ma objal mráz.
Vtedy už bola som ženou..
Obeťou osudu vyplašenou..
Stále vnímam purpur prvých kvapiek.
Tiež boli predzvesťou búrky..
znamením údelu matiek.
Vtedy tiež hrmelo
a ja bola som na to sama..
Za hustého dažďa..
Osamelo som pršala..
a sama sa ženou stala.
Comments
Pridať nový komentár
Viem, že týmto príspevkom, možno tak trochu popieram to, čo som o sebe napísala, že o sebe píšem nerada, ale také sú už moje paradoxy..
Ale tak zase, každý príspevok vychádza z nás, tak načo to vlastne rozoberať?! =D
V poslednej dobe sa venujem akejsi intímnejšej lyrike.. a toto sú také inšpirácie, ktoré prináša okamih.. a spomienka..
Budem rada za komenty.. =)
Ahoj Symbellmína,
Tvoja báseň je celkom dobrá, píšem celkom lebo trošku mi vadia gramatické rýmy ako "nebeské, panenské", "vrú, derú", "vládne, opadne", no možno je to mojou "deformáciou voľného veršia" že mi to znie príliš "riekankovo" AVŠAK posledné verše sú podľa mňa neskutočne krásne!!! Myslím konkrétne tieto:
Stále vnímam purpur prvých kvapiek.
Tiež boli predzvesťou búrky..
znamením údelu matiek.
Vtedy tiež hrmelo
a ja bola som na to sama..
Za hustého dažďa..
Osamelo som pršala..
a sama sa ženou stala.
Tomu musím fakt tlieskať! Krása, strašne ma to oslovilo, takže ten začiatok úplne prebil a ja Ti dávam 5 hviezdičiek! :)
Tak ti veľmi pekne ďakujem.. za hviezdičky.. Už som si myslela, že to nikoho neosloví.. veľmi si ma potešila.. =)
A gramatické rýmy ja veľmi neriešim.. píšem ako ma napadne.. a dúfam, že sa páči.. =)
Fuha...paradne to je...:-) Ani neviem, co na to povedat...a suhlasim, ze najkrajsi bol asi zaver...Ten ma uplne dostal...ako uder zvona v kostole...:-)
Tesim sa, ze sa z teba stava taka spisovatleka...;-)