Ďakujem za krásny komentár. 

Vážim si každého svojho čitateľa - čitateľku a takých, ktorí sa radi vracajú k mojim príspevkom obzvlášť. Čo viac si môžem ako autor priať? :-) 

S tým opakovaním dojmov, je to ako s láskou... Keď niekoho ľúbime, chceme mu to tiež opakovať. Nestačí to povedať len raz. Lebo dni sa míňajú a spomienky blednú. Treba ich oživovať! :-) 

Aj preto som veľmi rád, že si môj štýl ceníš a podobné komentáre si neodpúšťaš. Preto patríš medzi moje čitateľské múzy. :-)

S pozdravom,

Dušan Damián  

Prečo by si nemala právo? To že si vydala knihu ťa zo súťaže nevyraďuje, pokiaľ to nie je v propozíciách.

Ak je toto sladké, tak varujem, že pred koncom druhého dielu si radšej nachystajte riadnu dávku inzulínu. :-) “Sladkosť” ale nie je samoúčelná, ako som už písala, jej účelom je kontrast k totálne neromantickému pohľadu na ich vzťah zo strany štvorice vedcov. V literatúre ľúbim takéto kontrasty, nie jednostranný pohľad na vec.

Akú časť textu budú tieto pasáže tvoriť? Keďže ide o dve rovnocenné dejové línie, tak asi polovicu. :-) Ale nie, preháňam, veľkú časť tejto dejovej línie zaberá akcia. A keď už dôjde na posteľ, väčšinou aj v nej preberajú dôležitejšie témy. :-)

No a tá poviedka? Tá musí najskôr v šuflíku vyležať detské choroby, ako preklepy, opakovania slov, štylistické chyby a podobne. A potom uvidím. Uvažujem, či s ňou neskúsim dáku súťaž, i keď neviem, či mám na to ešte právo... a či na to vôbec mám. Lebo tá poviedka stojí len na jedinom nápade, ktorý mi síce pripadá originálny, ale nie je zase omračujúci...

„Často mlčím, lebo nemám čo povedať.” V tomto som na tom podobne. Ale ja sa aspoň z času na čas dokopem k tomu, aby som text, čo ma neoslovil, prečítala znova a znova, ak treba, a zosmolila k nemu nejaký názor. Keby sme to robili viacerí, aspoň by som ja nebola za tú zlú. :-)

Niekedy stačí posunúť latku a človek už má čo povedať. Ja som si zvykla hodnotiť príspevky relatívne, vzhľadom na priemernú úroveň tohto blogu.

Pridám sa do diskusie, a ako inak, v súlade so svojimi pocitmi. Často mlčím, lebo nemám čo povedať. Mnohé príspevky, hlavne tie veršované, nie sú krásne ani prosté, ale skôr prostoduché, tra-la-la, tak nejako. Nenesú v sebe prekvapivé spojenia slov či prekvapivé idey, neprinútia ma zastaviť sa, vrátiť sa o riadok-dva, prečítať si ich znovu a zamyslieť sa. Prešumia okolo mňa takmer bez stopy.

Krásne a s citom opísaná udalosť, ale bez akejkoľvek odbočky, aspoň náznaku, že slová, ktoré čítam, nie sú všetko, že zmysel za nimi a vedľa nich prekračuje rámec napísaných viet, je zápisom v denníku (neraz ufňukaným, ľútostivým), nie umením. V Smutnej jari, napríklad, je pekná atmosféra, pôsobivá posledná veta, ktorá pekne ukončuje kruh, ale ja som zvedavá, nestačí mi prežiť známy pocit (všetci máme babičky, alebo sme o ne už prišli, taktiež máme podobné zážitky a spomienky na ne...), chcem po náražke na tajomstvo, o ktorom vedeli len ony dve, dostať viac, aspoň trošku, niečo načrtnuté, naznačené...

No, rozpísala som sa. Teraz odpoviem na otázku, i keď mojou prirodzenosťou nie je reagovať... Vkladám sem svoje texty zo zvedavosti, aj to už len na nejaký čas. Testujem záujem. Vychádza mi to tak, že zakaždým vyvolám rozpaky (čo ma teší). Svoje veci vkladám aj inam, na LitWeb, kde sú reakcie iné (čo ma teší), no a ešte ich mám u seba, kde nie sú žiadne, lebo som komentáre zrušila (čo ma teší). Z toho aby sa jeden vysomáril...

Pekný deň všetkým a neberte sa tak sakramentsky vážne:)

Práve pred chvíľou som si čítala tvoje staršie príspevky a uvedomila som si, že podobný komentár som ti už raz napísala. :))) Lenže k tvojej tvorbe naozaj nemôžem nič iné dodať ani nič vytknúť. Si originálny a máš svoj štýl a to si cením najviac. :) 

Pridávam sa k Raden, pri čítaní som sa cítila skutočne nostalgicky a podarilo sa mi precítiť všetky uvedené myšlienky. Pre mňa to obyčajný výlev rozhodne nebol. Má to dušu, zanecháva to intenzívne dojmy a aj forma sa mi celkovo páči. Ale pravdupovediac, od teba som nič iné ani nečakala. Kvalitná poézia a hlboké myšlienky, to patrí k tebe. Nech sa ti aj naďalej takto darí. :) Skutočne príjemné čítanie. 

Samozrejme, že sa mýliš - po spätnej väzbe túžia len tí, čo sú presvedčení, aké je ich dielo skvelé. I keď to sú skoro všetci :-).

Tiež som trocha znechutený z toho, ako sa mnohé internetové diskusie (Enigma je v tomto ohľade ešte vcelku Ok) zvrhávajú. Niekto komentuje príspevok (nie osobu) a odpoveďou sú útoky osobné. Niekto niečo všeobecné podotkne a ďalší to vztiahne na seba a má potrebu sa brániť. Myslím, že celý tento článok sa dá zhrnúť jednou vetou:

"Ak chcete byť komentovaný, komentujte aj vy!"

Nič viac nič menej tam netreba hľadať. A ak má niekto lepší recept na to, ako byť komentovaný, sem s ním!

  To sa mne ťažko hodnotí, keďže tie naozaj sladké romány nečítavam. Predpokladám, že na takú tú romantickú knižnicu sa to sladkosťou ešte nechytá :-). Inak to je celkom v norme, ostáva však otázka, akú časť textu budú takéto pasáže nakoniec tvoriť...