Ubehli roky a ja viem...
Sľuboval som, že ťa nikdy neopustím, no pri prvej príležitosti som sklamal.
Ale teraz som sa vrátil...
Prosím obráť sa na mňa a počúvaj!
Vieš, že ti vravím pravdu.
Prosím ver mi, keď vravím, že milujem zem po ktorej kráčaš!
Vieš, že ti vravím pravdu.
Musíš to vedieť, lebo inak nemá zmysel moje dýchanie.
Duša môže byť tak úžasne osamelá – ako ja...
Ale ty vedz, že ti stále vravím pravdu!
S tebou nebol som sám.
Ubehli roky a ja viem...
Viac ma nechceš počúvať.
Viac pre teba neznamenám Svet.
Však vieš, že ti vravím pravdu, aj keď tá nás iba bolí.
Už ti nesľubujem večnosť. Na to som tu malý pán.
Ale kľačiac pri tvojich nohách... Prisahám.
Necítil som nikdy nič tak krásne, ako vtedy, keď ma tvoj úsmev v srdci hrial.
Chce sa mi plakať, keď to viem...
Áno, už to viem.
Čo som pre teba mohol znamenať a už nikdy nebudem.
Vo mne tie pocity bdejú stále... ako zaliate v jantári.
Tajne dúfam, že aspoň odlesk z toho čo bolo... V nás sa ešte rozžiari.
Ubehli roky a ja viem...
Sľuboval som, že ťa chytím ak zakopneš, ale nestál som, kde som mal.
Nesklamal som len teba. Sklamal som sa v sebe sám.
Ale stále k tebe cítim Lásku.
Prosím počúvaj!
Návrat ma stál posledné sily a ak si to nevypočuješ...
Vieš, že ti vravím pravdu.
Prosím ver mi, že väčšiu chybu som nemohol spraviť.
Vieš, že ti vravím pravdu.
Som egoista a musíš vedieť, že v rukách máš stále môj život.
...že neprešla chvíľa, kedy zmizla by si z môjho srdca.
Ver, že neprešla noc, kedy o tebe by som nesníval!
A ak sa pýtaš – prečo?
Prosím ver mi, že netuším, kam ma to osud hnal.
Vieš, že ti vravím pravdu.
Lebo až na ten jeden krát, nikdy som ti neklamal.
Ubehli roky a ja viem...
Si prameň mojej živej vody, ktorej sa už nikdy nenapijem.
Chcem aby si vedela, že naozaj trpím...
Prebehol som svet, ale bez teba po boku, pre mňa už miesta v ňom niet.
Vieš, že ti vravím pravdu.
Pre klamstvo by som sa nevrátil späť.
...aby som ťa nakoniec našiel v cudzom objatí.
...aby som precítil všetku tú bolesť.
...aby som rozjatril rany a rozbil to, čo nie je láskou, len spoločenským zajatím.
Vieš, že ti vravím pravdu.
Aj keď ospravedlnenie už na tom nič nezmení.
Neopustíš ho len preto, že som sa vrátil.
Neodpustíš mi len preto, že som sa našiel, hoci pre vlastnú hlúposť som ťa stratil.
Vieš, že ti vravím pravdu.
No nevieš, načo sa to hrám.
Slzami prezrádzaš, že ma ešte stále miluješ
a že musím ostať sám... to tiež.
Bolí ma srdce, duša, myslenie.
Nechápem, prečo som bol taký hlúpy.
Prečo bol náš osud taký krutý.
Vieš, že ti vravím pravdu.
Prišiel som ti z lásky umrieť k nohám.
Vykrvácať žiaľom preto...
...že kedysi som ťa tu nechal a odišiel túlať sa sám Svetom.
Comments
Pridať nový komentár
Ahoj Dušan,
už ako som kedysi spomenula, tvoja tvorba, ktorá dýcham citom ma vie vždy nadchnúť, vlastne vo všetkých príspevkoch čo som si doposiaľ prečítala sama seba nachádzam, vieš vzbudiť u človeka minulosť, pripomenúť dávne city i to čo je dnes. Táto tvoja výpoveď o tom, čo zamilovaný človek neraz sľúbi a neraz nedodrží mi opäť oživila v srdci niečo, čo bolo. Často som sa v živote stretla s tým, že " ten, čo ľúbil sklamal sa, a ten čo sklamal, ľúbi". ;-) Naozaj super, ako vieš u čitateľa niečo oživiť...
Chcem sa spýtať, tvoje dielka píše tvoja fantázia alebo tvoje skúsenosti? :-)
Prajem Ti veľa úspechov Dušan, nech naďalej rozpaľuješ srdcia čitateľov! ;-)
S pozdravom
Raden
Som veľmi rád, že si sa zastavila, začítala a nechala aj komentár. :-)
Nesmierne ma vždy poteší, ak sa nájde niekto, koho sa moje príspevky naozaj dotknú.
Pre bežného čitateľa to niekedy môže byť len obyčajný "výlev" ale ak sú okolnosti naklonené správnou súhrou citu, potom je aj celkový dojem hlbší.
No a na tvoju otázku odpovedám: Moje dielka vznikajú vo fantázii, ale samozrejme zo skúsenosti. ;-)
Takže ešte raz ďakujem za komentár, ktorý potešil a aj za prianie. :-)
Maj sa krásne a zostaň s múzou!
S pozdravom,
Dušan Damián
Pridávam sa k Raden, pri čítaní som sa cítila skutočne nostalgicky a podarilo sa mi precítiť všetky uvedené myšlienky. Pre mňa to obyčajný výlev rozhodne nebol. Má to dušu, zanecháva to intenzívne dojmy a aj forma sa mi celkovo páči. Ale pravdupovediac, od teba som nič iné ani nečakala. Kvalitná poézia a hlboké myšlienky, to patrí k tebe. Nech sa ti aj naďalej takto darí. :) Skutočne príjemné čítanie.
Práve pred chvíľou som si čítala tvoje staršie príspevky a uvedomila som si, že podobný komentár som ti už raz napísala. :))) Lenže k tvojej tvorbe naozaj nemôžem nič iné dodať ani nič vytknúť. Si originálny a máš svoj štýl a to si cením najviac. :)
Ďakujem za krásny komentár.
Vážim si každého svojho čitateľa - čitateľku a takých, ktorí sa radi vracajú k mojim príspevkom obzvlášť. Čo viac si môžem ako autor priať? :-)
S tým opakovaním dojmov, je to ako s láskou... Keď niekoho ľúbime, chceme mu to tiež opakovať. Nestačí to povedať len raz. Lebo dni sa míňajú a spomienky blednú. Treba ich oživovať! :-)
Aj preto som veľmi rád, že si môj štýl ceníš a podobné komentáre si neodpúšťaš. Preto patríš medzi moje čitateľské múzy. :-)
S pozdravom,
Dušan Damián
To je tak smutné...
:D
niekedy aj prúdy smútku treba zo srdca vypísať. :-)
a ty čo sa smeješ? :D
vystihla to stručne a jasne.