Prosím Ťa, nevykaj mi! :D Jednak nie som až taká stará a jednak, na takýchto miestach, ako je internet, diskusie, minimálne tu na enigme, si zvykneme medzi sebou tykať. :)

Som rada, ak sa ti Tiene páčili. Nie je to extra terno, tiež to má svoje rezervy, ale reku, skúsim vyvesiť, čo povie nezainteresovaná verejnosť. Však na to blogy sú. ;)

A jasné, všetci sa len učíme, nikto z nás tu nie je profík - teda na pár výnimiek, ktoré by sa dali nazvať "skoroprofíkmi" :)

Určite budem viac pracovať na svojej tvorbe, a je pravda, že opakujem slová, niekedy je to preklep, občas sa mi stane že tieto veci prehliadnem... a budem sa snažiť tieto veci eliminovať na čo najmenší rozsah, pri ďaľších kapitolách...a určite každý postreh, ktorý ma posunie vpred veľmi rád uvítam :)... čítal som niečo z vašej tvorby... Tiene nad  Llawerunom... ten príbeh sa mi páčil... :)

Tak potom je to fajn, myslím, že keď budeš na sebe makať, niečo z toho môžeš vykresať. Skúsim byť teda konkrétnejšia a pre ilustráciu pridám aj alternatívne riešenia.

Opakovanie slov, preklepy, dlhé súvetia, nesprávne tvary.

1. Muž bol potichu, načúval týmto zvukom a pritom potichu prežúval syr a zvyšky chleba... (druhé "potichu" by sa dalo nahradiť slovom "nehlučne")

2,3. Zrakom prečesával okolie, hľadel zo svahu hory dolu do doliny, ktorú zalievali slnečné lúče a v pozadí sa týčili zasnežené hory, ktorí vyzerali ako obri, ktorí pred dávnymi časmi skameneli. - tu máš navyše chybu - druhé "ktorí" malo byť "ktoré". To bude ale asi skôr len preklep, však? A tiež by sa to súvetie zišlo rozdeliť na menšie časti. (Zrakom prečesával okolie. Hľadel zo svahu dolu do doliny, ktorú zalievali slnečné lúče. V pozadí sa týčili zasnežené hory, vyzerajúce ako obri, ktorí pred dávnymi časmi skameneli.)

4. Rukami si rýchlo pretrel oči a pohľadom spočinul na mladú tvár poďobanú vyrážkami. - nie som jazykovedec, ale podľa mňa, správny tvar by bol "zrakom spočinul na mladej tvári poďobanej vyrážkami".

To len tak na ilustráciu, neprebrúsila som celý text.

Netvrdím, že všetky moje riešenia sú kuul a najsprávnejšie. Je to možno len pohľad niekoho, kto píše o trochu dlhšie než Ty a má možno o náprstok viac skúseností. Či si z toho niečo vezmeš alebo nie, je už na Tebe. ;)

Som rada, že sa Ti páčilo.

K tomu "pokračovaniu" - toto je jedna z mála mojich mála poviedok, kde som nemala nutkanie ho písať.

Toto je pre mňa taká solídna chuťovka. Milujem komplikované príbehy s "dežaví" sú krásne pripomenutie predošlého deja a keď sa podaria (tak ako tebe toto), nádherne zmetú čitateľa. 

(Mimochodom, tento príbeh by sa dobre čítal ďalej, hoci neviem čím by ešte mohol prekvapiť :D)

Skrátka, je chválitebná (na "B") :D 

Len tak ďalej 

Ďakujem za radu, no som študentom strednej školy, a až teraz ma napadlo sa pustiť do veľkej fantasy poviedky, väčšinou som vždy písal maximálne na tri strany príbehy, kritiky sa nebojím budem rád, ak sa dozviem načom by som mal popracovať, takže si to veľmi cením :)

Zdravím, Direwolf, vitaj na Enigme.

K Tvojej tvorbe asi toľko. Neviem, aký si starý a ako dlho píšeš, ale zhrnula by som to asi tak. Nie je to zlé, potenciál to, podľa mňa, má. Ale treba doklepať kopu maličkostí, to akési pisateľské remeslo - dávať pozor na opakovanie slov, používanie správnych pádov,  atď. Je tam dosť čo opravovať a vylepšovať. Ak Ťa písanie baví, píš ďalej, hlavne veľa čítaj a všímaj si. Talent tam asi bude, ale treba na ňom makať. Toľko môj subjektívny názor.

A ešte jedna malá rada do začiatku. S uverejňovaním príspevkov si dávaj načas. Radšej postupne, po menej, aby si dal priestor aj ostatným. Nie 3, 5, 8 príspevkov za deň. Lebo tým automaticky vytlačíš z prehľadu ostatných autorov, čo boli pod tebou. A oni predsa tiež chcú, aby ľudia videli ich dielka a klikli si na ne. Takže s mierou. ;)

... pekné, zrejme prevezmem do svojho repertoáru - humor a irónia
(a sebairónia zvlášť) niekedy uvoľňujú atmosféru a znižujú agresivitu.

(Príroda zariadila, že deti sú preto také pekné, nežné a krehké, lebo keby neboli, rodičia by ich v istých situáciách určite pohlušili; takto si stačí povedať: "Deti, musíš ich milovať!" Pekný príklad toho, ako vhodne použitý ironický výrok môže človeka zachrániť od dlhoročného väzenia.)

za komentár. Keď som poviedku dopísala, mala som pocit, že je lepšia, než tie staršie. S odstupom času zisťujem, že nie je až taká kuul. Ale som rada, ak sa páčila. Prakticky už chýba len rozuzlenie. Hádam vyvesím zajtra, ak sa dokopnem.

Páči sa mi táto kvázi rubrika :) 

Hádam sa nenahneváte, ak prispejem svojou troškou, moja kamarátka totiž používa úplne úžasnú repliku, vraj ju už niekde počula. 

Hovorieva: "Deti, musíš ich milovať!" Tipla by som to na použitie v každej životnej situácii, kedy sa rodičia alebo vôbec dospelí hnevajú na deti. Vraj to vo väčšine prípadov rodičov rozosmialo a zabudli aj na bitku, ktorú chceli deťom uštedriť.