Najnovšie komentáre
Podľa mňa dobré. Vlastne si možno nadviazala niekde tam, kde som ja minule skončil (tým ťa nechcem obviňovať z plagiátorstva, ani nič podobné :D) a ani som netušil, že sa dá na slovo homine nájsť toľko rýmov :) ..a tiež by ma zaujímalo, kto ti dal za tento tvoj počin len 2 hviezdy, zrejme nejaký ťažký literárny „odborník“.
A ešte posledná vec... píšeš, že máš aj lepšie kúsky. Ak môžeš, odporúč mi niektoré z nich konkrétne, nech si prečítam, lebo príspevkov tu máš už dosť a nechce sa mi ich čítať zase všetky, to by bolo nad ľudské sily, no uznaj ;)
Ďakujem Eler, v podstate si mi potvrdila moje vlastné dojmy. Rozhodne to nepatrí k mojim najlepším kúskom, bol to zas len taký ventil.
Inak, kam si sa podela? Dlho som Ťa tu nevidela.
Pekné... Trošku by si sa ešte mohla pohrať s počtom slabík v niektorých veršoch, iste by to dodalo na dynamike a sile, ale aj v tejto podobe je to fajn.
Eler
Áno, viem, že ide len o osobný názor na túto tématiku.
Pod internetovými radami som myslela tie seriózne. Samozrejme, dnes sa dá vygúgliť názor skoro kohokoľvek na skoro čokoľvek, mnohokrát taký, že až zo stoličky dvíha (viď napr. Smilanove príspevky). Okrem Teba som ale na tému „čo poslať vydavateľstvu“ našla iba jeden určite seriózny názor, a to od pani Dočekalovej ( http://www.mamtalent.cz/jak-spravne-nabidnout-vydavatelstvi-rukopis-knihy.phtml?program=1&ma__0__id_b=10749&ma__0__id_kp=35851 ) Tá tiež píše, že poslať vydavateľstvu rovno rukopis je hrubá chyba. V mojom prípade sa však hrubou chybou ukázalo postupovať viac-menej tak, ako píšeš Ty a pani Dočekalová (uznávam, niektoré formálne detaily som mala trošku iné) a naopak poslatie celého rukopisu bez predošlej kounikácie zafungovalo hneď na prvýkrát. Nehovorím, že sa mýlite, ani že to tak u väčšiny ostatných autorov nefunguje, len to, že ak to tak nefunguje, netreba sa vzdávať.
Ehm, a ešte k tým 100 000 návštevníkom – prepáč, ale toto číslo nebude objektívne, lebo počítadlo na na týchto stránkach je dosť zastaralé a eviduje každý prístup, aj viackrát od tej istej osoby. Toto mi trošku vadí aj na blogu – keď sa chce autor pozrieť príspevok, či mu niekto nepridal hviezdičky, alebo či sa nová odpoveď vzťahuje na jeho komentár, aj jeho prístup sa berie ako ďalšie „čítanie“, čím počet prístupov neobjektívne rastie. Nehovoriac o tom, že autori si nemusia počet prístupov naklikávať len takto nechtiac, ale aj úplne chtiac, aby vyvolali ilúziu, akí sú veľmi čítaní...
A už len k tomu P.S.: Veru, paradox, možno treba to nevydávanie pôvodnej slovenskej beletrie prehodnotiť... :-)
" ...občas aj nutnosť nedodržiavať do bodky všetko, čo sa napíše po internete (prepáč Vlado)..."
S rozšírením internetu sa namnožili stránky s rôznymi radami ako huby po daždi. Popri odborníkoch, t.j. ľuďoch od fachu, sa k riešeniu vyjadrujú aj laici, ktorí majú často bohaté praktické skúsenosti, nezriedka ovládajú jazyky a majú naštudované aj zahraničné stránky k danej problematike, často lepšie ako domáci odborníci. Človek potom nájde na danú otázku aj protirečivé odpovede. Najviac to vidno na stránkach s lekárskou tematikou, stránkach o opatrovaní a rodení detí, politike ... nehovoriac už o polemických stránkach typu islam, menšiny, náboženstvá, ufo, konšpiračné teórie ap ...
Môj skromný článok o vydávaní kníh (navštívilo ho dodnes, na môj údiv, vyše 100.000 návštevníkov) - vyjadruje len moje osobné názory na túto problematiku. Po otvorení diskusie k nemu sa otvorila čitateľom možnosť uverejniť aj svoje osobné skúsenosti a názory na vydávanie a tvorbu kníh. Ak si prečítate článok rozsiahlu diskusiu k nemu, získate celkom slušný prehľad o tom, aké má človek možnosti, ak chce dnes dostať svoje literárne dielo medzi prostý ľud, pričom to nemusí byť za každú cenu len jeho papierové vydanie (a to ešte nenastala explózia používania čítačiek!).
Za najväčší prínos uverejnenia môjho článku Chcem vydať knihu, považujem fakt, že sa do diskusie zapojilo množstvo autorov pôvodnej slovenskej literatúry, z ktorých niektorým sa podarilo vydať aj svoje prvé knihy (mnohí z nich mi napísali, že práve vďaka tomuto článku). Iní komentátori tvrdia, že článok ich "totálne" odradil od snahy niečo vydávať. Aj to považujem za pozitívne - zbavovanie sa ilúzií je jednou z podmienok duchovného rastu.
Nikdy som netvrdil, že akceptovanie mojich názorov a rád v článku Chcem vydať knihu je jedinou cestou k úspechu, aj keď sú podložené mojou vyše 20-ročnou praxou v brandži.
Iní vydavatelia (napr. na Marse) môžu mať na túto problematiku celkom opačné pohľady.
V. Preložník, ENIGMA PUBLISHING
P.S. Paradoxné je, že sa takáto diskusia vyvinula na stránkach vydavateľstva, ktoré pôvodnú slovenskú poéziu a prózu prakticky nevydáva (sme zameraní na alternatívne učebnice pre všetky typy škôl, vedecké monografie a prekladovú detskú a mládežnícku literatúru). "Technológia" vydávania kníh je však takmer rovnaká, bez ohľadu na žáner.
Buckinghamský palác nezvykne komentovať konšpiračné teórie a bulvárne informácie určené poddaným Jej Veličenstva.
i za to "pobúrenie" nad počtom hviezd tohoto príspevku. Je to milé. :) Ak by som mala byť malicherná, tak poviem, že tu mám možno zopár neprajníkov (vzhľadom na to, že moja kritika nie je vždy bezhraničná chvála, ani by ma to veľmi neprekvapovalo ;)), ale možno sa to niekomu naozaj len nepáčilo a slobodne vyjadril svoj názor. Osobne si ale myslím, že táto forma je predsa len trošku prízemná, nakoľko neponúka žiadnu konštruktívnu kritiku.
K tým rýmom, ja mám toto hranie sa vcelku rada, má to určitú údernosť, keď na jedno slovo nájdeš vždy nový rým... asi vieš, čo myslím. Ale tak ja sa celkovo rada hrám so slovami. :D
No... lepšie kúsky. To bolo asi veľmi neprozreteľné vyjadrenie :D Žiaden z mojich výtvorov nie je tak geniálny a dych berúci, ale sú veci, z ktorých som mala rozhodne lepší pocit. Paradoxne, ide skôr o tie blbiny, ale niektoré sú, povedzme, vcelku zručne remeselne napísané, poniektoré dokonca trefné, či zábavné. Z týchto "literárnych skvostov" (hovoríme o "poézii") mal celkom pozitívne ohlasy Janko (Za rýchlikom beží Janko), ten je aj s ilustráciou. :D Ginovi sa strašne páčil môj Narcis (z čisto narcistických dôvodov :D) a podľa mňa osobne je veľmi vydarená básnička Ako šiel Matej do sveta rozprávok II (aby si však v plnej miere pochopil jej čaro, musíš si najprv prečítať Ginovu krátku rozprávku Ako šiel Matej do sveta rozprávok :)). Z takých vážnejších, Majke Mazúchovej sa veľmi páčili Dvere, ale tie sú trochu o inom, nakoľko je to niekde na rozhraní medzi voľným veršom a jemným sporadickým rýmom. Ale nie je to ani zďaleka dokonalé, skôr len pre mňa to malo takú emóciu.
No... tak tomu sa hovorí reklama na vlastnú tvorbu. Mám z toho divný pocit :D Ale v skutočnosti tam tej poézie toľko nemám, zhruba polovica príspevkov (a to ich fakt nemám až toľko, skús sa pozrieť, koľko toho má taký Gino alebo Majka ;)) a aj z nich sú podaktoré písané voľným veršom, ktorý tu podaktorí (Gino) tak zatracujú :)
Inak, mohol by si aj Ty zas niečo zavesiť ;)