malý úryvok z maturitného projektu, ktorým bude kniha :)

... zrejme máš odlišný prístup k životu, ako ja. 
Nie sme skrátka na rovnakej vlne.
(Nie je to však vo vekovom rozdiele, to viem naisto.)
Ale je to OK. Svet má byť pestrý.
Ty sa v ňom určite nestratíš a postupne sa Ti splnia všetky sny. Vrátane ciest na južnú pologuľu.

Vďaka. Ak chceš, pošli mi e-mail na adhara@volny.cz a popíšeme si o problémoch s financiami v súkromí.

Ale veď ja to neberiem vážne, dobre som sa pobavila napríklad na tom mláďati. Niežeby som ním nechcela byť, ale to by som bola prvé mláďa na svete s vráskami. :-) A tiež ma pobavilo, že všetko zlé ma ešte len čaká… alebo napr. na to, že by som mala ísť do zahraničia, kde som sama vzhľadom na jazykovú bariéru 100 % bezbranná, s neznámym, cudzím človekom nájdeným cez inzerát. Ako patriot z donútenia nepredpokladám, že by ma niekto z nášho nádherného Slovenska ešte dakam veľmi ďaleko vytiahol – a hoc nevidená južná obloha by ma na smrteľnej posteli mrzela, nestojí na rebríčku mojich priorít tak vysoko, že by som ju neoželela v prospech splnených dôležitejších prianí.

Podľa mňa je oveľa častejšou príčinou nedorozumení ústny prejav, lebo človek si nestihne dobre premyslieť, čo chce povedať, a potom trepne hocakú sprostosť, ktorú ani tak nemyslel…

Ahoj, Adhara,páčia sa mi tvoje články o tom, ako si vydávala knihu a o tom, čo to všetko obnáša. Keďže sama zbieram už dlhšie odvahu poslať rukopis nejakému vydavateľovi, sú tvoje slová na nezaplatenie. Celkom by ma zaujímalo, aké si mala problémy s financiami. Nech viem, na čo sa mám pripraviť, ak sa raz na to dám.

... to som nevysvetľoval Tebe (iste by si o tom mohla napísať dizertačnú prácu), ale ľuďom, čo sem zablúdia. Na astronómiu nie som odborník, aj keď som ju pôvodne chcel ísť študovať, mal som z nej aj skúšku a prečítal som aj pár knižiek z tohto odboru (asi 30). Ale dnes človek nemusí  mať ktovieaké vedomosti, aby niečo na oblohe našiel - stačí prenosná mašinka pripojená na internet a pomocou nej sa dá zistiť kde čo je.

Ad: osobné auto: predstavoval som si údiv leteckého personálu, keby som nastupoval do lietadla s Tvojím teleskopom.

Ad: peniaze na cestovanie: ja som videl prvýkrát more, keď som mal 25 (!) rokov (v Bulharsku). Potom som cestoval väčšinou k Balatonu a sem-tam do Bulharska a Rumunska. Po revolúcii som začal podnikať a o nejakých cestách nemohlo byť ani reči - nevedel som, či vôbec prežijeme. Trošku ďalej som sa pozrel až v dôchodkovom veku. Mládež v Tvojom veku má toho nacestované dosť - moji známi majú 90% detí roztratených po svete,  pracujú tam, cestujú, majú tam rodiny, volajú si tam rodičov na návštevy  (myslím, že aj Ty si bola už v Amerike). Dnešok je super doba na cestovanie - už dlho tu nič také nebolo! A nie je to len o peniazoch - mnoho ľudí precestuje celý kontinent napr. na bicykli, stopom, býva u kamarátov, vymenia si byty, cestujú služobne a pod. Si ešte mláďa, všetko dobré (i zlé) Ťa ešte len čaká. Napriek Tvojmu príslovečnému pesimizmu si myslím, že do svojej deväťdesiatky 3-4 krát zemeguľu obletíš. 
Ad: vybavovač-tlmočník: nie je treba, všetko za Teba vybaví napr. cestovka a delegát. A keby si sa chcela len-tak túlať po krajine, nejaký spolupútnik sa už nájde. Napr. na dromedár.sk je vždy 10 inzerátov ľudí, čo hľadajú na cesty parťákov - do lietadla, na bicykel, na túlačky atď.
P.S. Neber všetko, čo tu píšem tak vážne a osobne. Svet má byť usmievavý a internet zvlášť. (Viem, písomný prejav je častou príčinou neporozumenia. S ústnym sa nedá porovnať.) 

Mne nemusíš vysvetľovať, čo je to Južný kríž, napokon, som autorkou tohto.  Okrem toho som si už natrénovala jeho vyhľadávanie v našom planetáriu i jeho rozoznanie od Nepravého kríža (inak, nechápem, ako si ich námorníci mohli mýliť, veď keď na oblohe vidím dva kríže vedľa seba, stačí si pamätať, že pravý je ten východný – škoda, že sa vtedy ešte neudeľovala Darwinova cena :-)). Mne išlo hlavne o jeho okolie – hmlovinu Éta Carinae, hviezdokopu Šperkovnica, Uhoľné vrece, a samozrejme aj o Alfu Centauri, všetko by to mali byť objekty viditeľné pri vhodných podmienkach okom. Nuž ale je to v nedohľadne... ochota terigať sa lietadlom na opačný koniec sveta z mojej strany síce je, do hotelového baru by som ani nevkročila, takže s jeho opustením nie sú problémy, tie sú totiž niekde inde: 1. nemám peniaze (na Slovensku vystačia dve zamestnania akurát tak na prežitie v nie najväčšej biede, na jeseň si však chcem pribrať tretie, tak uvidíme, či si troma prácami zarobím aspoň na slanú vodu), 2. Nemám vybavovača-tlmočníka, ktorý ovláda jazyk a všetko zariadi.

P.S.: Môj teleskop nie je veľkosti osobného auta. Našťastie či nanešťastie? Neviem – väčší je lepší, ale blbo sa s ním manipuluje. :-)

Prvý raz som ho videl v Argentíne pri vodopádoch Iguazu, bol však nízko. Oveľa vyššie bol v Patagónii (mestečko El Calafate -73 stupňov j.z.š.), tam bol aj výraznejší.
Južný kríž celkom nenaplnil moje očakávania (okrem pocitu splneného romantického detského sna), ide o dosť nevýrazné súhvezdie, tiež nemá v strede ramien kríža nijakú hviezdu, takže je to skôr kosoštvorcový šarkan, ako kríž, ale budiž. Naviac, nemá štyri hviezdy, ale patrí doň ešte epsilon, ktorý narušuje symetriu kríža ( ďalšie slabšie hviezdy). Prečo je teda toto súhvezdie také populárne? Nuž, zrejme preto, lebo ho námorníci od 16. storočia používali na určenie južného nebeského pólu. Dokonca krajiny Južnej Ameriky začali nazývať "krajiny Južného kríža". (My by sme analogicky mali byť "Krajiny Malého voza"). Časom sa toto nenápadné súhvezdie stalo ikonou južnej oblohy.
Na potvoru si ho tiež možno pomýliť s podobným tzv. Nepravým Južným krížom, ktorý leží západnejšie. Pre námorníkov v minulosti takáto zámena mohla byť otázkou života a smrti.
Južná obloha ma zaujala najmä nádhernou Mliečnou cestou, tiež sa nám podarilo nájsť (pomocou simulátora v mobile) našu susedku Alfu v Kentaurovi, "navigačnú" hviezdu Canopus a pravdaže "Psiu hviezdu" - Sírius. Plus niekoľko planét. Tiež Uhoľné vrece pri Južnom kríži ľudia s lepším zrakom identifikovali.
Chcelo by to postaviť na breh jazera Lago Argentino Tvoj teleskop (veľkosti osobného auta) a urobiť si dôkladnú, vzrušujúcu prechádzku vesmírom, ktorý my, severnopologuľania (vymyslel som nové slovo!), nikdy neuvidíme. (Okrem tých, čo sú ochotní terigať sa lietadlom pol dňa na opačný koniec sveta a tam ochotných v noci opustiť hotelový bar.) 

Tak možno je to aj tým, že za tie roky písania a vciťovania sa či filozofovania, sa na mňa už nabalilo toľko emotívnej ťarchy a balastu, že každé moje zamyslenie vyznieva i trochu melancholicky (Wavako by isto povedala - pateticky ). Možno.

No myslím si, že toto je naozaj len pozitívny kúsok a najmä reflexia jedného veľmi príjemného stretnutia.  

Som však rád, že sa ti to páčilo. Tvoj názor i podporu si cením. A platí to aj opačne. Tiež ti tie palce držím. 

Múze zdar!Tej tvorivej i životnej. 

Ďakujem za názor. Veľmi si ho cením :) a ešte na tom popracujem