Jediné, po čom práve teraz túžim,je prekročiť tvoj prah dvier a užívať si naše spojenie tiel.Zdá sa mi, že toho nechcem tak veľa,aj keď viem, že tebe ide viac ako len o naše telá.Viem, že som voči tebe zlá,no niekedy sa mi s tebou dobre hrá.Priznať moje city neviem, aspoň zatiaľ nie,moja hlava…
Aspoň mesto nikdy nespí, keď mne sa nedá,vdychujem nikotín a som celá biela.Prúd myšlienok ma zastihne, zatvorím oči,pomaly prezrádzam, čo v mysli sa mi točí.Rozprávam sa sama so sebou, srdce mi bije rýchlo,rozpúšťam to v sebe, mesto náhle stíchlo.
Zároveň.Bolelo to. Ale zároveň to bolo príjemné. Štípalo to. Ale zároveň to bolo vášnivé. Dve telá sa spojili do jedného a užívali si enormné vlny dotykov túžby. Bolo to ako keby vám bola zima ale zároveň aj teplo, po tele ste pociťovali zimomriavky ale zároveň iskry. Hladil ma a zároveň ma hrýzol…