Články v kategórii Kope vás múza
Milovala som tie časy západu slnka, ale pritom som hovorila nech už ideme preč. Bolo to preto, lebo som sa nemohla naďalej dívať na tu nádheru bez neho a bez objatí, pri ktorých by som počula tlkot jeho srdca a vznešený vánok jeho výdychov a nádychov, čo by mi dokazovalo že sme, žijeme, existujeme…
Kde úzkosť s lahostajnosťou sa stala ludským krédom
kde každý v bezpečí sám pred sebou sa zamyká
tam isto niekde nový armagedon
nás navštívi a svojím chlebom
ponúkne prejedené ústa človeka
My blúdili sme, hladali sa veky
než v cieli sme sa stratili...
Kto sme? a máme možnosť stať sa ešte niekým?…
Ulicou blúdim a hľadám smer neviem, či ďalej ísť a či vojsť do dvier Kadiaľ dať sa mám? Vôkol sadá noc, lampy svietia v tme v tieni postávam, neviem, čo so mnou je Nejak to tu nepoznám A zase v tom lietam Som tu, a zas nie tam, kde mám byť Čierny vír ma trhá, krúti, ťahá hlbšie, hlbšie, hlbšie…
Autá sú červené autá sú biele no a môj rozum užíva si skvele Žiadna to námaha žiadny to stres napísať poviedku teraz, je des Autá sú červené Autá sú biele.... Už neviem poriadne ani svoje meno každý deň v programe je u nás Nemo No no – sem, no no – tam tak to on nepozná skúša ma či to hrám a či…
Nejako nám to tu zhustlo. Tak si dáme zase raz jednu stupiditku na odľahčenie ;) Sova stretne netopiera. Netopier sa sove vtiera. Že je krásna ako motýľ. Sova vraví: „Si sa opil? Etanol ti mozog kvári, oči slepnú... a či vari...“ Prepadne ju podozrenie. „Metanol si nepil, že nie?“ „Ani kvapku,“…
Výčitky zaplavujú vety o porezaných zápästiach. Krv, ktorá vo vani svieti je teplá a ja mám nový strach. Medailóny veria, že lásky taj hryzol si do chvosta – nevzdá sa vraj. S nádychom nedržia ma nebesá A moja nedôvera neklesá. Noc znáša tresty najvyššie. Krídla čo zotnúť mám ukáž. Do tvojich…