Tak som sa nechala ukecať. Nepomohli ani presvedčivé argumenty, že neviem tancovať, že nemám partnera, že nie som spoločenská, a že – nemám šaty. Tomu plesu sa nevyhnem.

Veď koniec-koncov, kto povedal, že musím vedieť tancovať  (prečo všetkých nezabaviť pohľadom na môj TANEC), že musím mať partnera (kto by predsa odolal ANČI), že musím byť spoločenská (možno namiesto klasického scenára, keď ja bavím svoju spoločnosť, sa bude moja SPOLOČNOSŤ snažiť zabaviť mňa), a že musím mať šaty.... hups.... bez tých šiat to asi naozaj nepôjde. Fatal error.

Predminulé leto som kvôli sesternicinej svadbe chudla do šiat od stužkovej – veď načo kupovať nové, keď ich aj tak nevyužijem. Nakoniec pomocou spojených síl mojej vôle a zručnosti krajčírky, boli šaty použiteľné. No prešiel rok a pól a sme zase tam kde sme boli (a byť nechceli). No ja už chudnúť NEMIENIM. Čo z toho vyplýva? Budem si musieť nejaké šaty zohnať. Nevadííííí. Hor sa na nákupy!

Obehala som obchody u nás doma a – zohnala veľký prd jalový. Dôvodom bola nekompatibilita môjho vkusu a veľkého zadku s ponukou tovaru. Hmmmm... čo teraz?

Dobrá príležitosť sa mi naskytla ešte tento (teda vlastne minulý) týždeň. Stredoškoláci (i základoškoláci) mali prázdniny, tak sme boli s bráchom pozrieť krstných. Moja sesternica (a zároveň skvelá priateľka, kvôli ktorej svadbe som chudla do tých trestuhodne malých šiat od stužkovej) sa mi ponúkla, že si veľmi rada urobí babskú jazdu. Tak teda... hor sa na nákupy!

Obehali sme obchody u nich doma a – zohnali veľký prd jalový. Dôvodom bola nekompatibilita určitých technických nárokov (človek sa občas potrebuje aj nadýchnuť, o zložitejších pohyboch pri prípadnom pokuse o tanec nehovoriac) s ponukou tovaru.

Jeden by neveril, ako sa dá zabiť päť hodín chodením po obchodoch (sopliť sa mestom v permanentne nezaviazaných turistických vysokých topánkach nie je síce pohodlné, no po tridsiatom-šiestom šnurovaní sa vás prejde chuť) a neustálym obliekaním sa a vyzliekaním (vlasy som mala dokonale zelektrizované, po určitej dobe som vzdala i pokus udržať ich v stave, aby pôsobili učesane), len odrazu zbadáte, že je večer a vy máte prázdne ruky. Vlastne nie. Prázdne rozhodne nie. Krstná nás totiž poprosila,  aby sme sa cestou späť stavili v istom nemenovanom supermarkete, mali tam mať skvelú akciu - na toaleťák ;).  A keďže desať balíkov toaleťáku (každý obsahuje štyri prívetivé kotúčiky) do vrecka neschováte..... Podotýkam len, že sme boli na pešo, poctivo využívajúc služby miestnej MHD.

Takže.... keď pôjdem na ples, asi sa obmotám tým toaleťákom ;)