Články v kategórii Kope vás múza
„Majka? Do ktorej strany sa píše L?“ „Do pravej.“ „A nevadí, že som napísal E so štyrmi čiarkami?“ „Nie.“ „A do tej strany,“ ukáže naľavo, „sa píše J?“ prikývnem. „A čo to vlastne píšeš?“ Pýtam sa. „Nepoviem.“ Odfrkne cez pokrčenú bradu, nahnutý do papiera. „Bude to aspoň čitateľné?“ Vyzvedám…
Osvietilo ma slnko cez okno na chodbe na chvíľku nekonečnú zrazu necítim sa zle svet je krásne miesto už strúham grimasu čo je len ďalšie gesto ... Osvietilo ma slnko viac však nesvieti bo mračná tu nové sú prečo musí to byť vždy hlúpe buď alebo sprcha v chladnom daždi a pocity sú číre placebo…
naberieš si ma medzi prsty
a rozotrieš
ešte kým sa smejem
kým vpúšťam do záhrady dážď
ráno čo ráno
odkrývam steblá
hltavo pijem rozliaty pokoj
kým ma rozmrvíš
a ja raz prerastiem Tvoje dlane...
Moje štyri steny, plafón a podlaha s vami sa nebojím vyzliecť sa donaha štyri kúsky šťastia stoja tu nesmelo bez nich nič podstatné by sa nezomlelo Ohrada samoty ma po kúskoch vyzlieka Úsmev je zradcom, veď odo mňa uteká Zrak inak než do zeme smerovať mám strach Ani detské šťastie nemení misky…
Sme dvaja nahí, ja a ty.
Sme už dávno láskou zajatí.
Sme dve duše.
Ja biela ty čierna,
ja neverný, ty verná.
Sme tak hriešne blízko,
že sme jedna bytosť.
"To si povedal tak trochu zvláštne,
že nie je mi to celkom jasné.
Ľúbiš moju dušu, či moje telo!?
... prepáč, to mi len tak hlavou preletelo."
"…
„Dáte si krv s citrónom?“ Muž znervóznel. „Iba citrón, prosím.“ Cigánka, ktorej obrysy v slabom svetle ohraničovali trblietky na šatách všetkých farieb sa zazubila skúseným úsmevom. Mala peknú tvár a voňala orientálnym korením. „Buď všetko, alebo nič, pane.“ „Prepáčte, je tu Oľga?“ Oči jej divne…