bola to hra
alebo skôr otázka
úcty (až do smrti)
že je tak blízko
sme nemali ako tušiť
krúžila okolo ako nenásytný sup
a vlievala sa ti do pľúc
vtedy sa to ešte volalo chrípka
a liečili ťa čajom a citrónom
zlovestný kašeľ
bez krvavej vreckovky na ústach
a v júni ťa zobrali tam, kde
je všetko biele
narýchlo ti pomáhali baliť veci
bola si taká slabá aj silná
dala som ti knihu, ako predtým Igorovi
a nevideli sme sa,
ale myslela som na teba
a už som prišla len jediný raz
december ťa odvial ďaleko do nebies
a dovykali sme si
Comments
Pridať nový komentár
Hm. Niektoré myšlienky sa mi páčia, pekne vyjadrené, ale ako celok to na mňa pôsobí tak trochu... neviem.. rozbito? Prozaicky? Neviem ako to vyjadriť. Možno ani to členenie textu mi celkom nesadlo. Neviem. Niečo v tom bolo pekné, ale celkovo mám z toho také rozpačité dojmy. Môj osobný názor, samozrejme ;)