List je prázdny,

List mojich priateľov.

Čo vidia ma z ozvenou, 

A nevidia ten obraz krásny.

Tak sa veru nedočkajú spásy,

A len pre meškajú toľko krásy.

Tvária sa že sú oporou,

No pri tom sú len prázdnou komorou.

Mám sa báť... že nepríjmu ma,

Čakať... či všimnú si ma ?

Mám si hľadať cestu blúdenia ?

Nie! Bo mám svoje znamenia.

Znamenia čo ignorujú iný,

Ich strach je totiž príliž silný.

Silnejší než vôľa ich,

Tak prečo odsrkovať treba ich.