Revišťské Podzámčie v čase od 15. 08. do 18. 08. 2011 sa vyznačovalo krásnou prírodou, teplým podnebím, tuctami komárov a nami. Zloženie bolo asi takéto: 3 biologičky, 1 stredoškoláčka, 1 ulievač :D (v dobrom, Mirko :D), pán Preložník, Feri, Zuza a Huba. Spoločnosť bola delikátna a plne inteligentná. Hneď v prvý deň sme našli hlboko oslňujúce artefakty; seba, kone, dravé vtáky, divokú plechovú aj neplechovú zver a zbraň.
Nebudem však scestná a v krátkosti pridám aj niečo z môjho pohľadu. Ale ešte pred tým chcem zo srdca poďakovať pánovi Preložníkovi a vydavateľstvu Enigma, že som sa mohla zúčastniť tejto akcie, taktiež som rada, že som spoznala nových fajn ľudí, ako sú Adhara, Wavako, Biela Vrana, Mirko a nesmiem opomenúť ani našich sprievodcov Feriho a pána Preložníka.
Takže teraz k veci. Dni boli ukecané, horúce, plné zdravej stravy, komárov a výletov. V prvý deň sme sa vybrali na zrúcaniny hradu Revište, čo bolo pre mňa osobne najväčším zážitkom. Možno preto, že keď som sa na jeho vrchole ocitla zoči-voči panoráme strmo nadol, takmer som zdevastovala tamojšiu vegetáciu. Dalo by sa ma prirovnať ku kosačke, ktorá sa klepe ako 3 stotiny pred istou smrťou. Listy a konáre sa premenili na zábradlie záchrany, nakoľko sa mi nohy naozaj triasli ako zbíjačke. A taká zbíjačka sa len ťažko udrží na úpätí rozvalín hradu. Výšky skrátka nie sú moja silná stránka.
Inak to však ponímala Adhara (a s ňou aj Huba, no ja ju rada volám po bielovranovsky „Guba“), ktorá zliezala, preliezala a vyskakovala na všakovaké pre mňa „tabu miesta“, odkiaľ zainteresovane fotila výhľad. Priznám sa, skladám svoj obdiv, pretože mne už aj z pohľadu na ňu prichádzalo zázračne.
Neskôr, keď sa mi vrátila krv do tela, som sa odvážila aj trochu usmiať do foťáka.
Serióznejšia vrstva (aj keď neviem, či sa ktokoľvek z nás môže nazývať striktne serióznymJ) rozoberala nejakú vážnu debatu, zatiaľ čo my s Wavako sme blbli a vyškierali sa do foťáka ako atrakcie zo zoologickej.
Potom sme znásilnili aj Adharu, aby šaškovala s nami. Teda konkrétne ja som bola tomuto prečinu na príčine...
Prišiel deň S, deň splavu.
Sprvu sme všetci sedeli poslušne v rafte. Okrem pána Preložníka, ktorý fujazdil na Dominike. Nechápte to zle, Dominika je kajak. Pre mňa však romantická plťka od vtedy, ako nám pán Preložník rozpovedal príbeh o jej mene.
Takže skončili sme tam, že sme všetci sedeli v rafte.
Musím sa však priznať, že ma to rýchlo prestalo baviť a hľadala som si inú polohu. Najprv s jednou nohou vo vode, potom s oboma a nakoniec som zvyšok splavu strávila vystretá ako panna orleánska na nose raftu. Pri tom som sa upachtene zaháňala veslom na obe strany ako dôchodca na prechode v Bratislave, zatiaľ čo všetci ostatní – normálni, veslovali len na jednej, aby to malo efekt.
Výhľad bol spočiatku mierne negustiózny, nakoľko sme po oboch stranách Hrona mohli pozorovať odplavené rómske interiéry. Ale neskôr náš kultúrny zážitok nabral na obrátkach. Bolo zaujímavé pozorovať podvozky mostov, tiché zákruty za stromami a skúšať, aká je voda hlboká. Miestami som skoro zlomila veslo o nejaký kameň, (ale psst!), inokedy zas vôbec nedočiahlo na dno.
Výlet sme zakončili vo vírivke. (Ako sa píše vírivka? Lebo mi to podčiarkuje aj s mäkkým aj s tvrdým!)
No čo viac si môže človek priať? Ešte raz ďakujem a myslím, že sa na mňa nikto nenahnevá, keď poďakujem za všetkých J Dúfam, že takéto stretnutie nebolo posledné.
Poznámka pod čiarou – Čajník je po rusky začiatočník
Zdrastvuj, Revište!
Comments
Pridať nový komentár
Naozaj hlboko sa ospravedlňujem, že tento príspevok sa dostavil na enigmu až tak neskoro, ale vzhľadom na to, že som bola posledný prázdninový týždeň v nemocnici a ten ďalší som celý prespala no a ďalší som musela frčať v škole, dostala som sa k tomu až teraz, 19. 09. 2011 ao 23.56 h.
Ozaj, inak, dá sa dostať mononukleóza zo psa? Lebo ja som sa horlivo muckala s tvojím psom, Biela Vrana :D:D:D:D ale to sa asi nedá však? na Hubu to nemôžem zvaliť :D:D:D nič v zlom!
och bože... dobrú noc. a vám príjemné čítanie teda snáď :)
Niekto nám je opäť medzi živými. Vitaj ;)
Inak som rozmýšľala, že čo majú byť tie čajníky, už som aj zabudla :D
A áno, aj mne sa páčil ten ruský "prepis" Guba :D (inak od Huby si to chytiť nemohla, keby pre nič iné, tak kvôli inkubačnej dobe. Aspoň myslím. Bo zvyčajne to je vraj 4-7 týždňov).
Asi hej, aj mňa to napadlo že to nebude od Huby :D tým pádom som vinná :D ale naozaj neviem ako som to chytila.
Hurá! Už som sa bála, že sa Tvojej reportáže nedočkám... :-) S tou chorobou to je smola, ale ber to z tej lepšej stránky... že to neprepuklo už na stretnutí, ako zvyklo mne vždy všetko prepuknúť, keď som mala niekam ísť (napríklad do jazdeckého tábora, čo bola fakt veľká škoda. :-( )
Pozerám, že záberov máš viac ako my špecializovaní fotodokumentátori. :-) Ale ako sa tak dívam na fotky, na ktorých som ja, už chápem svoju mamu, prečo vždy každému vytrhne foťák z ruky a začne ich cenzurovať. :-) Nefotogenickosť je dedičná.
Vecná oprava: myslím, že na prove lodí nebýva panna orleánska, ale panna morská. :-D (Ak to bol z mojej strany nepochopený vtip, tak som nič nepovedala. ;-))
Ale ty dedičnosť! netáraj!
No fotiek je dosť, len napríklad Feriho tam vôbec nemám, lebo som ho dáko nemala v záberoch a keď som mala tak to by som sem už musela pridať fakt neviem koľko fotiek :D aj teraz ich je asi dosť. no a čo sa týka panny orleánskej, viem že na provách býva morská panna, ale ja som to myslela tak, že som sa robila strašnou hrdinkou, ako v boji chápeš :D v boji proti Hronu :D
OZAJ! Biela Vrana! Dúfam, že sa nehneváš, že som si myslela, že by som tú mononukleózu mohla mať z Huby... :D
... nie si "vinná" - 50% detí už predškolskom veku sa infikuje týmto vírusom (bezpríznakovo), pri opakovanom kontakte s vírusom môže potom u mladých ľudí prepuknúť ochorenie s prejavmi ako únavový syndróm, horúčka, zväčšenie uzlín a pod. Po prekonaní choroby (ktorej priebeh je väčšinou ľahký), človek získa celoživotnú imunitu. 98% dospelých prišlo do kontaktu s týmto vírusom, no ochorenie prepukne len u zlomku tohto počtu. Je niečo podobné ako vírus herpesu - takmer každý je ním infikovaný. Takže, žiadna vina.
Ahoj, Majka!
Reportáž je výborná. Vôbec sa nehnevám ohľadne Tvojich podozrení, Huba (Guba)Ťa pozdravuje a je už úplne v poriadku. Rana sa jej zahojila aj srsť narástla. Musím povedať že aj ja som bola na tých zrúcaninách poriadne rozklepaná, len som sa nepriznala. Teraz sa priznávam, že nevychádzam dobre ani s výškami, ani s hĺbkami. Takže pre mňa to boli sami adrenalínové zážitky.
Inač pozdravujem všetkých, žiaľ, ale teraz nie som častý hosť na Enigme.
S Hronom ( a vodou všeobecne ) sa nedá bojovať, s ním sa musíš kamarátsky dohodnúť. To by si si musela názorne vyskúšať trebárs keď sa hladina blíži k prvému stupňu povodňovej aktivity.
tak ste si užili :)
inak tu som vyrastal, najprv v Hodruši, potom v Žarnovici, na hrad Revište sme z času na čas vyliezli, no čím som bol starší, liezli sme skôr na diskotéky pod ním
do 19-tich tu bol môj svet, potom ma odplavil Hron :)
díky za pripomenutie