Kedykoľvek zapnem tú zázračnú skrinku premietajúcu tie krásne farebné pohyblivé obrázky, zakaždým mi len padne sánka. Dostávam sa do sveta, ktorý ani nedokážem poriadne opísať. Mimo tých reklám, ktoré oblbujú celý svet a vrchnosť za ne dostáva ťažké prachy, je to neskutočný bordel. Na jednej strane stoja americké filmy s dokonale povzbudzujúcou, priam idylickou hlavnou myšlienkou ako je každý z nás jedinečná osobnosť s vlastnými právami, neobmedzenými možnosťami, s hrdosťou, ktorú nám nik nevezme a so silou bojovať o naše sny, pretože úspešní môžu byť len tí najlepší. Na druhej strane stoja reality show – továrne na debilitu, demonštrujúce, že receptom na slávu je úbohosť.
   Ľudstvo vždy potrebovalo mať svojich hrdinov. Idoly, ktoré udávali smer a štýl, boli niečím prelomovým a výnimočným. Dokázali niečo nezvyčajné, neobvyklé, niečo čo ľudí upútalo a priviedlo k údivu. Všeobecne masovo uznávané osoby. No v modernej dobe sa už ťažšie nájdu až tak nezvyčajne výrazné osobnosti, ktoré dokážu naše ľudské pokolenie dostatočne očariť. Alebo ak by sa im to aj náhodou podarilo, sú natoľko inteligentní, aby vedeli čo môžu očakávať na výslní zábavného priemyslu – len samé klebety a žiadne súkromie. Čiastočné uznanie, ale o to väčšiu závisť. Aj preto sa do pozornosti dostávajú tí menej inteligentnejší. 
   Škodoradosť je najlepšia radosť, preto sa mnohí vyžívajú v hlúposti ostatných. Ako inak by mohli mať všetky tie „showky“ také závratné čísla v sledovanosti? Aj keď na ne možno nadávame, v duchu sa tešíme na to, čo za perličku zasa vypustí tá či oná „hviezdička“ . 
  Programy zahrávajúce sa s ľudskými citmi sa snažia umelo zdvihnúť sebavedomie niektorým úbožiakom. Poskytnú im chvíľkový pocit šťastia. A keď sa šťastie pominie, čo bude nasledovať? Skok pod vlak v priamom prenose len zdvihne zárobky televíznym magnátom. 
  Momentálne je celý svet posadnutý hľadaním nových talentov. Tie staré sú už okukané, chceme niečo čo tu ešte nebolo. Samozrejme, to nie je také jednoduché, pretože produktov je mnoho a konkurencia je veľká. Všetci očakávajú len to najlepšie z najlepšieho. A predsa, koľko ľudí, bez štipky akéhokoľvek nadania veselo vybehne na pódium a a niekoľkotisícový dav a bez problému sa tam popredvádza. Chcú sa len predviesť pred celou krajinou, pričom mnohí sú si aj vedomí, že nemajú žiadnu šancu uspieť. Exhibicionizmus ako vyšití. Chytáme sa za hlavu a žasneme, že ich nik na to neupozornil. Čo to rodina a priatelia nevidia? Zrejme dúfajú, že aj zlá reklama je reklama a myšlienka na možný zisk je lákavejšia než pocit zosmiešnenia. Primitivizmus vládne svetu.
  Tak demencia ovládne o chvíľu celé Slovenko. Ba aj celý svet! Podmienky slávy sú jasne stanovené – čím hlúpejší si a čím viac sa dokážeš zhodiť, tým viac ti zaplatíme. Nezáleží, či ťa ľudia uznávajú alebo sa z teba smejú, hlavné je že zarábame!
  Keď ide matka s dieťaťom po meste a ono sa postaví na hlavu, že niečo chce, no ona mu to nepovolí, dieťa začne kričať: „Zlá, zlá mama!“ Všetci okoloidúci sa začnú okamžite po „zlej“ mame pozerať, či si nevie vychovať dieťa. No neuvedomujú si, že dieťa len obkukáva vzor z televízie, kde vidí len takýto medziľudský prístup. Je jednoduchšie sa naučiť na zlé, než potom preučiť sa k lepšiemu správaniu. 
  Odchovávame si nasledujúcu generáciu, presne podľa seba. Podľa toho, čo vidí naokolo. Generáciu, čo sa bude vedieť len urážať a zhadzovať, šliapať iným po hlavách. Úspech, ktorý sa stavia na nešťastí iných. Tí inteligentnejší sa veľmi rýchlo naučia zarábať na tých hlúpejších, jednoduchších ľuďoch – predsa treba vedieť ako vyťažiť čo najviac. Ich trapas rovná sa tvoje peniaze. Ľudská dôstojnosť už dávno nemá hodnotu. Zabudli sme si vážiť staré dobré cnosti, ktoré tu boli celé storočia. Preboha, veď to už dávno nie je v mode. Uctivé správanie jeden k druhému, ohľaduplnosť k ľudským pocitom – čo žijeme v 15. storočí? Dravé hyeny ženúce sa bezohľadne len za svojim cieľom. Bojuj len za seba, inak nemáš šancu prežiť. Kam tento svet speje?
  Tak na chvíľu vypni telku a odpútaj sa od pohľadu na Martinku z Turca. Zamysli sa nad sebou a zhodnoť svoj život. Nájdi svoje priority, váž si všetkých, nielen priateľov a rodinu. Každý je hoden úcty k svojej osobe, nie sme pre predsa divé zvery. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale prívetivejším spôsobom komunikácie to dotiahneš omnoho ďalej než zhadzovaním, podceňovaním a urážaním. Nenechaj sa stiahnuť do víru bezočivosti celého sveta. Zachovaj si svoju tvár a ľudskosť. Nedovoľ, aby hlúposť a primitivizmus zničili ľudskú dôstojnosť. Pretože nie len šaty robia človeka. Preto, vypni telku, zapni seba!