Sedemnásť rokov. Pre niekoho krátke obdobie, pre mňa celý môj život. Od narodenia až doteraz. Všetko, čo sa doteraz udialo, patrí do tohto obdobia. Všetky chvíle, či už krásne alebo aj tie horšie, šťastné aj smutné. To, ako som vyrastala, ako som sa menila. Predierala som sa životom, šliapala svoju vlastnú cestu. Niektoré chvíle, okamihy, ma poznačili na celý život, stali sa akýmsi odrazovým mostíkom a ponaučením, ako ísť ďalej. Opornými stlpmi na ceste životom. Medzníkmi na ceste k dospelosti ...

 1. Prvým a zrejme najdôležitejším bodom je moje narodenie sa. V dnešnej dobe, keď sa všetci len ženú za karierou a splnením svojich snov, je to úspech. Veď štatistiky neustále poukazujú na rastúci počet potratov, takže jednoznačne som veľmi spokojná, že moji rodičia si vybrali tú zložitejšiu a namáhavejšiu cestu - mňa.

 2. Dôležitou vecou v živote každého človeka je aj naučenie sa samostatnosti. Zopár základných vecí - sama chodiť, rozprávať, aj ísť sama na WC. Možno obyčajná vec, ale bez nich by som bola v tomto svete stratená.

 3. Deň, ktorý mi úplne zmenil život. Presne si pamätám, ako mi mamina čítala rozprávku, keď tu zrazu prestala a odišla. Pár dní na to sme ju išli pozrieť do nemocnice a cez okno som videla svoju „novú“ sestru. S tým, že pribudla k nám do rodiny, padol aj môj post jedináčika a všetka pozornosť nebola sústredená už len na mňa. Najprv som žiarlila, no potom som si zvykla (asi po 15 rokoch :D). Zistila som ,že mať sestru nie je až taká zlá vec. Je to niekto, na koho sa môžem spoľahnúť vždy a viem, že vždy tu bude pre mňa, nech by sa dialo čokoľvek. Pokrvné puto proste nepustí.

 4. Škôlka bola ďalšou zaujímavou skúsenosťou. Celodenné hranie sa a pobehovanie . Doteraz nechápem ako som mohla neznášať poobedňajší spánok! Čo ja by som za to teraz dala. A aj špenát som si trochu odvtedy obľúbila ...

 5. Nástup do prvého ročníka základnej školy. Existuje niečo frustrujúcejšie ako malý vyplašený človek s veľkou taškou na chrbte medzi ďalšími desiatkami detí s „aktovkami“ na chrbte?

 6. Keď presedíte s niekým v škole v jednej lavici nejakú dobu, začne vás spájať nielen kamarátstvo, ale aj spoločný odpor k škole. A keď presedíte spolu sedem rokov, to puto je veľmi silné. Ten človek sa stane neoddeliteľnou súčasťou vášho života.

 7. Prvá láska zrejme zostáva v pamäti mnohých ľudí zapísaná naveky. Hlavne, keď po prvý krát bola v detstve. Je to niečo nové a nečakané. Mňa po prvý krát očaril chlapec, ktorý bol mojim spolužiakom. Mal veľké zelené oči a zubatý úsmev. Bola som úplne „doňho“. Bohužiaľ, ja som mu bola očividne úplne ľahostajná, čo ma veľmi zronilo. Posťažovala som sa kamarátke, ale jej to nejak vykĺzlo. Na druhý deň to už vedela celá trieda a aj dotyčný, ktorý ma počastoval zopár výsmešnými a pohŕdavými pohľadmi. Najhoršie bolo, že mi na to nedali tak ľahko zabudnúť, pretože všade po tabuli bolo popísané M+ P = VL.

 8. K nezabudnuteľným veciam patrí aj moja prvá pusa. Podľa všetkých dovtedy prečítaných kníh a pozretých filmov, to mala byť krásna romantická chvíľka. Realita bola však trošku rozdielna. Sedeli sme na lavičke v parku, držali sme sa za ruky. On sa ku mne naklonil a ... ja som sa rozosmiala na plné ústa. Doteraz netuším, čo mi prišlo také smiešne. Nakoniec som sa však upokojila a všetko dobre dopadlo. Verím tomu, že som chlapcovi veľmi nezničila sebavedomie a neranila jeho hlboké desaťročné city.

 9. Škola v prírode a lyžiarsky. Či už zo základnej alebo zo strednej. Jednoznačne skvelé a nezabudnuteľné zážitky. Večery plné zábavy a rozprávania strašidelných príbehov. Krásne týždne strávené v horách so spolužiakmi a bez rodičov. Kopa chvíľ, na ktoré budem ešte veľmi dlho s úsmevom spomínať.

 10. Rozlúčka so ZŠ. Koniec jednej (dlhej) etapy. Rozlúčka s ľuďmi, s ktorými som strávila mnoho rokov . Mnoho sľubov, o tom ako sa budeme často stretávať. Väčšina z nich zostala doteraz nesplnená. Plus samozrejme samotná rozlúčková. Keď sa už neičo ončí, tak to treba poriadne osláviť.

 11. Gympel. Prvý deň, dosť pripomínajúci prvý deň základnej. Jemne viac stresujúce, keď nás tam nastavali pred veľký zástup ľudí, ktorý nás tam okukávali. A potom to vyvolávanie po mene. Veľmi som dúfala, že sa tam niekde nezakopnem. A bola som fest zvedavá, čo za spolužiakov budem mať. Popravde, pochodila som dosť dobre ...

 12. Zlomené srdce. Hej, asi všetci poznajú ten pocit. Nepríjemný a smutný. Ale treba sa cez to naučiť preniesť. Pretože to určite nebolo jediný krát.

 13. Smrť niekoho, na kom vám záleží, bolí neskutočne. Či už ide o niekoho z rodiny alebo o kamaráta. Jedna z vecí, s ktorými sa nedokáže človek tak ľahko vysporiadať. Kto si tým prešiel, vie. Míľnikom v mojom živote s stala kvôli tomu, lebo mi ukázala, že aj keď som mladá a mám pocit, že všetko je ešte predo mnou, treba ju vedieť prijať ako súčasť ľudského života. Samozrejme, toto všetko sa dá pochopiť až s dosť dlhým odstupom času. Aj keď to stále nehorázne bolí ...

 14. Prvá cigareta a alkohol. No, skúsi to asi každý. Ale potom je len na vás, či to bude jednorazová skúška alebo trvalá závislosť.

 15. Moje prvé samostatne uvarené jedlo sem jednoducho určite patrí. Veď je to veľký krok, keď si sama dokážem zabezpečiť potravu . Bol to pre mňa veľký úspech (vyprážaný karfiol). A bolo to dokonca aj jedlé! Veľká chvála od maminky.

 16. Zrada od človeka, na ktorom vám veľmi záleží. Tiež vec, ktorá poznačí navždy. Keď niekomu veľmi dôverujete a on spraví niečo podlé. Zlá skúsenosť, ktorá poučí. Netreba vždy veriť všetkým...

 17. Stalo sa to len nedávno, a ešte stále to nie je pevnou súčasťou môjho života. Učenie sa z vlastnej vôle, nie kvôli známkam, nie preto, lebo musím, ale preto, lebo chcem. Pretože mi bliklo, že bez vzdelania to asi nedotiahnem tam kam chcem. Pekný úsmev nedokáže všetko spraviť. A to by si niektorí ľudia mali čo najskôr uvedomiť.

 18. Osemnásty míľnik bude samotná dospelosť. To číslo, ktoré všetci tak túžobne očakávajú . Netuším ešte, čo to bude pre mňa znamenať. Ale verím tomu, že to nebude len obyčajné číslo v dokladoch. ^^