PRVÉ DEJSTVO

1. obraz

Opona sa dvíha. Na scéne je tma. V strede javiska sa pomaly rozsvecuje svetlo v kruhu, ktoré odrýva rozprávača. Je ticho, až po kým sa svetlo úplne nerozsvieti. Rozprávač stojac v strede kruhového svetla sa zadíva do javiska. Rozhliadne sa po stranách a po chvíli zo seba spusti monológ.

ROZPRÁVAČ: Náš príbeh je možno z časti malou skutočnou životnou scénkou autora, ale je aj skutočnosťou väčšiny ľudí. Určite každý z vás tu v hľadisku nájde v tomto deji aspoň kúsok svojho života. A keď nie dnes, pri našom hraní, pre vás, tak určite skôr, či neskôr si na neho spomenie, keď životné situácie ho privedú k podobným scénkam, ako nášho autora.
(Krátka pauza. Povzdychnutie.)
Preto vážte si lásky . A tiež rodiny. Vážte si, keď milujete, keď ste milovaný. Darujte drahým aj posledné a nechajte sa posledným tiež obdarovať. Lebo oni to robia z lásky, ako aj vy k nim. Nezdržujte sa v slovách a nezdržujte sa v skutkoch. Nezdržujte sa v pocitoch, lebo už teraz môže byť neskoro v ich prejavovaní. K náklonnosti.
(Znova krátka pauza a povzdychnutie.)
Tak teda pohodlne sa usaďte a sledujte našu hru, pre vás, ktorá dúfam vašu nemorálnosť v srdciach z morálni. A vyženie vám z hlavy myšlienky nesprávneho charakteru na dlhý, skutočne dlhý čas.
(Svetlo pomaly hasne a rozprávač mizne v tme. Na ľavej strane scény sa pomaly rozsvecujú svetlá.)

2. obraz

Na rozsvietenej ľavej strane scény sa nachádza lavička. Scéna je situovaná do parku. Naľavo, od lavičky je poloprázdny smetný kôš. Napravo, od nej je pouličná lampa, ktorá svieti spolu s miernym osvetlením. Scéna sa odohráva za svitania. Niekedy v skorých ranných hodinách. Na lavičke sedí Jack oblečený v drahom obleku. V ľavej ruke drží fľašku obalenú v papierovom vrecku, a v druhej ruke nezapálenú cigaretu. Netrpezlivo čaká na príchod Waltera. Napije sa z fľaše a potom si lakte oprie o kolená a hlavu podoprie rukami tak, že si do dlaní schová tvár. Z pravej strany k Jackovi pristúpi Walter.
WALTER: Jack. Jack? (Pristúpi bližšie k Jackovi a položí mu ruku na rameno a troška v silnejšej tónine znova zopakuje jeho meno.) Jack!?
JACK:(mierne sa strhne. Mierne sa naľaká. Pozrie sa smerom hore a uvidí Walterovú tvár. Pousmeje sa.) Walter. Ako rád ťa vidím. Kamoško môj. (Pochmúrnosť, smútok a mierne opilstvo v hlase.) Sadni si u mňa. Držím ti tu miesto už dlhú dobu. Ja a môj nový kamarát. Zoznám sa. (Zdvihne fľašu pred seba a pozerá sa na ňu.) To je Jack. Ako ja. Ale akurát on je Daniels. (Zachichoce sa. Ticho.) Nemáš oheň Walter? Už dlho tu cigaretu držím v ruke. Myslím, že bola ešte tma, keď som ju vytiahol. (Obzerá si ju.) Chcel som si aj vypýtať od ľudí, čo šli okolo, ale bál som sa. Bál som sa Walter.
WALTER: (vytiahne oheň z nohavíc. Sadne si. Pozerá na Jacka.) Tu máš. Na. Už horí. Pripáľ si.
JACK: (nahne sa a zapáli si. Pozrie na Waltera.) Ďakujem. Ty si môj kamoško.
WALTER: Čoho si sa bál?
JACK: Kedy.
WALTER: Povedal si, že by si aj vypýtal oheň, ale bál si sa. Čoho si sa bál.
JACK: (ticho. Napije sa. Potiahne si.) Bál som sa, že...(Ticho.)
WALTER: Tak čoho? Prečo si mi volal tak skoro ráno? Čo sa stalo Jack?
JACK: Bál som sa, že by ma poznali. Že boli na tej party. Že poznajú Charlot. Že ma budú odcudzovať a ...(Ticho.)
WALTER: Prečo by mali? Čo si urobil?
JACK: Ja ju milujem. Naozaj milujem. Nevravím do vetra, ako mnoho krát. Ja som bol s ňou šťastný. Posral som to. Celé som to posral.
WALTER: Čo si pokašlal?
JACK: Ale ona je na vine. To ona, stále si s niekým písala. Provokovala ma. Rozprávala mi o svojich bývalých. Čo všetko s nimi zažila. Ako ich nenávidí. Ako jej ublížili. Tak prečo na nich myslí… Walter. Keď jej tak ublížili. (Ticho.) Rozprávala mi ako ju kamarát fotil. Fotili akty. Rozumieš tomu? Prečo by ju mal fotiť. Najprv bola v sprche a potom ju v nej fotil. Bola nahá Walter. Rozumieš? Bola nahá! (Ticho.) Má prekrásne telo. Kurva. Kto vie čo spolu robili. Neviem či som jej niekedy veril. Až moc chlapov sa okolo nej točilo a prečo by mala byť verná práve mne!? Veď ja nie som v ničom výnimočný. Ale už ma to nezaujíma! Nie! (Ticho.) Stále bola v pozornosti tých druhých. A ja? Ja som bol vzduch!? Kurva! Umieram! (Napije sa a potiahne.) Vyprovokovala ma k tomu.
WALTER: Tak povieš mi čo sa stalo?
JACK: (rozkričí sa.) Podviedol som ju. Podviedol. (Začne plakať.) Podviedol. (Zúfalo.)
WALTER: A čo? Veď to si spravil každej. Čo na tom. My sme taký. Sme kurvy. Proste sa už nezmeníme.
JACK: (krik.) Ja som jej prisahal. Rozumieš? Ja som jej prisahal. (Ticho.) A ja nie som taký ako ty. Nie som kurva. Už nie. Milujem ju. (Ticho.) Povedala mi, že je to je definitívny koniec. Necítim sa dobre.
WALTER: Hádam ťa nezlomí jedná ženská. Si opitý. Nevieš čo hovoríš. (Vytiahne cigarety.) Daj si radšej ešte jednu cigu.
JACK: Choď do riti aj s tými cigami. (Postaví sa. Podíde k smetnému košu a oprie sa oň dlaňami, ale fľašu drží stále v ruke. Je chrbtom k hľadisku.) Keby tak vieš, čo je láska. Pochopil by si ma. Vieš aké to je milovať? Walter.
WALTER: A ty to vieš Jack? Ja o tom silne pochybujem. Keby to vieš tak ju nepodvedieš.
JACK: (výkrik.) Drž hubu! (Kopol do koša a ten odletel do tmy, kde sa aj stratil.) Nevieš, aké to je myslieť na niekoho deň, čo deň. Predstavovať si rôznorodé scénky, ako spolu trávite voľný čas. Len tak niekde vypadnúť a byť spolu. Vtedy ťa nič netrápi. Si voľný. (Ticho. Sadol si.) Ráno, keď sa prebudím myslím na ňu, ako aj počas celého dňa. Večer, keď zaspávam myslím na Charlot. Ona je mojím telom. (Ticho.) Nikdy som nemal lásku. Ani otec mi ju nedal. Nebol toho schopný. Len chľastal. To bola jeho láska. Jeho droga. A moja droga...moja droga je Charlot.
WALTER: Panebože Jack! Ona si ťa omotala okolo prstu.
JACK: Nikto nikoho neomotal. Ona ma vyliečila. Vyliečila ma. Už nie som ten, čo nemal v žalúdku mravce. Už som ten, čo má v žalúdku mravenisko. (Dal si ruku na brucho.) Cítim ich. Mravčia ma. To je láska. Vyskúšaj to. Daj mi ruku na brucho.
WALTER: Správaš sa divne. Prečo by som ti mal dávať ruku na brucho. Nie som teplý.
JACK: Ani ja nie. Veď to vieš. Ale čo máš proti teplým. Ja pár gayou poznám a sú fajn. Ja nie som gay. Veď to vieš. Daj mi ruku na brucho. Mravenisko. (Zasmeje sa.)
WALTER: (zahľadí sa na jeho brucho. Ticho.) Nie! Si divný.
JACK: Nie je mi dobre. Bojím sa. Bojím sa otca. Neviem kde je. Bojím sa, že ho stretnem. K čomu to bude. Nemá ma rád. Pije. Som ako on. Teraz som ako on. Aj ja pijem. Na obraz nenávideného otca. Otec a syn. Spojenie krvi a chľastu. Nemá ma rád.
WALTER: Veď máš matku. Frencis. Musíš sa o ňu postarať.
JACK: Frencis…hm… milovala otca. Slepo. Ako ja Charlot. Musí mi odpustiť. (Ticho. Zahľadel sa na ruku.) Aha. Už to začína. Práchnivie mi ruka. Pozri. Pozri sa! Je to smiešne. Odpadáva mi prst.
WALTER: (pozrie na jeho ruku.) Nič ti neodpadáva. Čo je s tebou. Bral si drogy?
JACK: Drogy. (Zasmeje sa.) Drogy, drogy, drogyčky, kde tu, sú tu naše lodičky. (Úsmev.)
WALTER: Lodičky. To boli časy. Pamätáš na ne? Každá lodička jedna ženská. Pamätáš? To bolo leto. Tri za večer. Nebolo nám fajn?
JACK: Čo? Nepamätám. Čo? Kto? Neviem. Lodičky?
WALTER: Ale vieš. Vyhral si. 24:26. Veď vieš.
JACK: Kde mám Charlot. Potrebujem ju. Kým sa nerozpadnem. Moja ruka. Už hnije. (Ticho. Úsmev.) Mravčenie. To cítim. Ešte žijem. Ja milujem Walter. Milujem ženu.
WALTER: Zobuď sa Jack. Ty nemiluješ. Ona ťa len na chvíľku namotala. Zabudneš na ňu, ako na všetky. Ver mi.
JACK: Ospravedlňuje ťa tvoja nevedomosť. Aj keď tá by nemala ospravedlniť. Ako v zákone. V zákone ťa nevedomosť neospravedlňuje. Ale teba teraz áno. Nie si smutný? Necítiš sa sám? Niekedy?
WALTER: Nie! Nikdy. Som spokojný. Mám slobodu.
JACK: Sloboda. Aká je tvoja sloboda!? Si ako socha Slobody. Stojíš na jednom mieste a tváriš sa že ta nik nevlastní. Tvoja sloboda spočíva len v jej predstave. Ale ja ju mám.
WALTER: Ty ju máš? Áno? A aká teda je? Tá tvoja sloboda?
JACK: Je tichá. Nepočuť ju. Ale vnímaš ju dokonale. Vieš o nej. Cítiš jej vôňu. Zakaždým, keď prejde okolo. Je nenápadná a zároveň poburujúca.
WALTER: Nechápem.
JACK: Ako by si mohol chápať môj svet. Je predsa môj. Je v mojej hlave. Aj keď neviem či mi slúži tak, ako by mala. Dnes veru nie je vo forme. Obal je schopný, ale vnútro mám zožraté. Pokrivené.
(Ticho. Pauza.)
WALTER: Jack poďme domov. Je tu zima. Vyspíš sa z toho. A ráno sa porozprávame.
JACK: (smutne.)Povedala mi, že nikdy nebola nikomu verná.
WALTER: Veď ani ty si nebol.
JACK: To je úplne niečo iné. Ja som predsa chlap. Mám to v sebe. Krv mi koluje len kvôli hormónom. Ja som chlap. To nemôžeš zrovnávať.
WALTER: Jack poďme domov.
JACK: Nie! Ja nikam nejdem. Zostanem tu a ponechám sa tejto lavičke a Jackovi Danielsovi. To sú moji pravý kamaráti. Nie ako ty. Oni tu so mnou zostanú a nevadí im zima.
WALTER: Je to len lavička Jack. A chľast. Aký kamaráti. Sú to len nehmotné necitlivé opojenia. Jack. Jack!
JACK: Nebola verná. (Smutne.) A možno sme sa mali stretnúť a mali sme si zmeniť životy. Boh nás dal dohromady ako Adama a Evu. A ja som podľahol pokušeniu ako Eva a ona zostala Adamom. (Pauza.) Umrel by som pre ňu! Umrel!
WALTER: (Unavene.) To nehovor. Veď ju ani nepoznáš. Nič o nej nevieš. Nevieš aká je. Nepoznáš ju. Umrieť pre niekoho, to je už veľká zodpovednosť. Až taká veľká, že sa nedá ani uskutočniť. Veľká zodpovednosť. Veľmi veľká. (Pri slovách Waltera prišiel z pravej strany tmy muž. Mal na sebe roztrhané šaty. Na tvári mal aspoň mesačné strnisko. Okolo krku prehodený šál. Prešiel okolo Waltera a následne aj okolo Jacka. Zastavil sa kúsok za lavičkou na mieste, kde predtým stal smetný kôš. Walter si ho všimol. Muž pozeral na Jacka. Ale on si ho vôbec ani neuvedomoval. Nevnímal jeho prítomnosť. Len sa napil z fľaše. Walter pozerá na muža a muž na Jacka. Chvíľa ticha.)
WALTER: ( k mužovi.) Čo pozeráš!? Tu nie je čo na obzeranie. Vypadni! (Ticho. Muž stále pozerá na Jacka.) Si nemí? (Ticho. Zhúkne.) Nerozumieš? Vypadni! (Jack stále nevníma muža. Napije sa. Muž sa pozrie pohľadom do obecenstva. Potom sa otočí a mizne na ľavej strane tmy.) Videl si ho? Nejaký provokatér. Bezdomovec. Bezďák! (Pokrúti hlavou a rukami si pošúcha tvár, ako by sa chcel prebrať. Premáha ho únava.) Jack. Ja…myslím…ja…poďme už. Ale vážne som unavený. Mal som ťažký deň.
JACK: Umrel by som…pre ňu. To nie je zodpovednosť. Nie Walter. Nie zodpovednosť. To je odvaha milovať niekoho tak, až by si pre toho človeka umrel. To je odvaha. Je to cit. Milovať. Nie zodpovednosť. Tú máš v práci. Nie v láske.
WALTER: Idem. Odchádzam domov. Ak chceš poď so mnou, alebo si tu zostaň. Nedá sa s tebou komunikovať. Si divný. Zvláštny. Nepoznávam ťa. Ja…idem. (Postaví sa. Pozerá na Jacka.) Vážne Jack. (Ticho. Jack ignoruje jeho slová. Výzvu. Walter vykríkne.) Jack! (Jack pozrie na Waltera. Stekajú mu slzy. Ticho a jemne povie.) Poď so mnou. Prosím ťa poď. ( Jack stále len hľadí na Waltera a Walter na Jacka. Ticho.) Ako chceš. Nechávam ťa tu. Nemienim sa tu hrať na nejakého spasiteľa. Keď sa dáš dohromady, tak mi zavolaj.( Walter odchádza. Jack položí Danielsa na zem a hlavu si schová do dlaní. Walter prejde okolo neho. Zastaví sa tam, kde bol pred tým smetný kôš. Kde pred tým stál ten bezdomovec. Ešte sa pozrie na Jacka. Jack ma stále hlavu v dlaniach. Walter sa otočí a mizne v tej istej tme ako bezdomovec. Jack si ľahne na lavičku ako do postele a otočí sa chrbtom k publiku. Svetla pomaly hasnú až do tmy a Jack mizne. Zároveň na pravej strane javiska sa pomaly rozjasňuje scéna. Nachádza sa na nej posteľ. V nej leží zakrytá až po krk Charlot. Pozerá smerom k publiku. Stále na jeden bod. Ani sa nepohne. Svetlá na pravej strane po malej chvíľke hasnú a rozsvecujú sa v strede javiska. Zas v kruhovom svetle, ktoré odkrýva rozprávača.)

3. obraz

Rozprávač sa smutno zhlboka nadýchne a zhlboka vydýchne.
ROZPRÁVAČ: Podvod. (Ticho. Zatvorí oči. Nadýchne sa a otvorí oči.) Čin, pre ktorý končí svoju púť nejeden pár. Ale tým ešte nič v dohľadnej dobe neskončí. Len sa začína bolesť a strach. Rozkoš dvoch milencov. Bolesť žena a muž Strach. (Ticho.) A... a zakrátko sa pridá útrapa. Plod ich vzťahu. A za opätovný krátky čas výčitka. Ďalší z ich potomkov. Dobre sa o nich starajú, lebo detičky rastú. Majú plne hlavy svojich potomkov. A svokra. Svokra nenávisť žene ich k záhube. Zoznamuje ich s kamarátkou smrť. Ako vo veľkej rodine. Nadväznosť ako v potravinovom reťazci. Ako v dokonalej knihe o nešťastnej láske, ktorá je zapríčinená skutkami hrdinov. Nevážia si seba, nevážia si druhých. (Ticho. Pohľad do strán.) Tak chyťte sa za ruky a darujme úsmev a bozk drahým. Nech chvíľu nie sme v pochmúrnej tónine našej hry, pre vás. Aspoň na chvíľku snívajme. O dokonalosti a láske. O harmónii. Na chvíľu snívajte. (Chvíľka ticha.) Ale už je čas vrátiť sa k príbehu. K Charlot a jej chvíľkam. Avšak nepúšťajte drahých. Držte ich za ruky. Však vnímajte príbeh, čo sme stvorili pre vás. (Svetla hasnú a rozprávač mizne v tme. Na pravej strane scénky sa rozsvecujú svetlá a Charlot stále leží v posteli a je zahľadená na jeden bod v publiku.)