Ohradená je tvoja krása každodenná

Skromná je tvoja tvár, keď je smutná

Jemná tvoja duša aj keď sem tam biedna

Smelá si, snami obsypaná, krásna i keď bdelá

Neutrálne mimo, šťastne však každopádne

Frustrujúcou, zároveň chvíľkou si spaľujúcou

Tichou, no v náreku nezostávaš plytkou

Studenou no niekedy si jemne vlažnou

Teplou, až príjemne, nepríjemne kajúcnou

Hnacou silou, mojou Ave, mojou mdlou

Starneš ako hriech, čo ochutnať nesmieš

Neustále v pomykove myšlienky sú moje hravé

Vedieť tak snívať triezvo a zároveň bdieť

Smiať sa, že preskakuješ moje méty a nebáť sa

Bezo mňa uvažuješ v narkotikách, snáď triezvo

Cestou vydláždenou mesiacom, pravdivou či už chybnou

Presekám sa rečou prázdna k pomníkom chladným, zabúdam

Vravím hviezdam, čoskoro ťa navždy stratím

Moja Júlia zo súhvezdia, viem, už pre nás nezvonia

Dúfať je hriech, no ani vietor neprestane len tak fúkať