Nádhernejšej veci nieto

 Nad jarný večer, plný bázne.

 Taký pokoj, ticho, preto

 Na bicykli píšem básne.

 Nohy šliapu do pedálov,

 Vietor strapatí mi vlasy.

 Šiniem sa vpred, poľnou trávou,

 Kochám v prírodné sa krásy.

 Šelesť lístia, žblnkot rieky,

 Jarné slnko jemne žiari...

 To sú všeliečiace lieky!

 Čo radosť nájdu v duše žiali.

 Stav pokoja, blaženosti,

 Vtáky letia a čas stojí.

 V božej svätej velebnosti

 Myšlienka s myšlienkou sa spojí.

 Kolesá sa vedno točia,

 Reťaz škrípe v jemnom vetre.

 Zasnené oči pokoj zočia.

 Ubiehajú kilometre.

 Vidíte, nehovorím scestne.

 Ak budete dakdy na dne,

 V hrboľatej poľnej ceste

 Objavíte vyrovnanie.