Musel sa rýchlo stratiť. Všetci ho čakali hneď za rohom. Chystali sa na neho. Hypotéka, odvody, poistné, spoločenská reputácia, kritické pohľady rodičov, zhoršujúca sa finančná situácia a v neposlednom rade pocit neschopnosti. Všetci z nich ho iba dorážali. Preto musel utiecť. Tam kde nikto z nich nemá žiadny dosah.

Pre útek zvolil jednoduchú variantu. Navyše ekonomickú. Vydal sa na cestu šťastia. Cena za kus celého šťastia iba necelé 4 eurá. Keďže je šťastie tak lacné, kúpil si hneď 2. Podľa jeho preferencii išlo o červenú variantu tekutého šťastia s korkovou zátkou.

Dal sa teda do riešenia problémov. Prvé dva deci problémov mu prešli žilami až do zabudnutia. Vyčaril sa úsmev. Jemne modrastý. Alibernet zvykne farbiť.

Vždy bol názoru, že zapíjanie problémov nie je úplne správne, ale prečo by mal byť taký principiálny, keď to proste funguje.

Volal sa Peter a v ten deň prišiel o prácu. Prísť o prácu je vždy zlé, avšak Petrova situácia bola špeciálna v tom, že sa pomaly blížila ekonomická kríza.

Z ekonomickej krízy všetci šaleli. Doslova každý sa stal odborníkom na dôsledky prípadnej inflácie a prepadov na burzách. Aj Peter si myslel, že tomu rozumie a musí si kúpiť bitcoin. Len ten zrazu začal nepochopiteľne klesať. Peter si už nechcel kúpiť bitcoin. Pochopil, že keď svoje peniaze v tomto vratkom čase neinvestuje, tak o nič nepríde. Síce nič nezarobí, ale to kľudne obetuje za ten pocit istoty.

Zrazu bola za ním celá fľaša.

Vtedy prichádza čas na politiku. Bolo tesne po voľbách vyhrali tyrkysoví. Rozdrvili dovtedy vládnucich červených. Červení vládli dlho. Keďže im Mňačko vysvetlil ako chutí moc, nič nezanedbali a zničili sa samy. Teda ani nikdy neboli dobrí. Len si to kedysi myslelo 40% populácie, že boli. Ľudia si zvyknú myslieť rôzne veci. Nie vždy však korešpondujú s realitou. Niekto verí, že zem je plochá a iní že je dokonca deravá a prelietavajú ňu jaštery z pekiel. Chvalabohu, že sa o pravde nehlasuje. V krajine kde žije Peter by to nemuselo dopadnúť dobre.

Pri druhej fľaši vína to na neho prišlo. Veľká myšlienka! Veď on vlastne nemusí byť otrokom. Vlastne je super, že prišiel o prácu. Iba ho obmedzovala. Nechce presedieť celý život v kancli a víkendy si krátiť pri študovaní nových prípadov.

Peter bol právnik. Advokátsky koncipient. Tak sa v krajine, kde žil Peter označovali otroci. Hovorovo koncipientúra alebo otroctvo. Za plat upratovačky Vás šéf nechá sa zabávať prácou od rána do večera. Ak vám to ide, nakladá vám samozrejme viac. Samozrejmosťou je robiť veci iba správne. Nikto Vám nevysvetlí, čo máte vlastne robiť. Iba vás zadupú pod čiernu zem, ak to poseriete. Všadeprítomný strach, napätie, blbé reči, vyrývanie, nasratí ľudia, bezvýchodiskové situácie, dôležité rozhodnutia to je advokácia. Lexaurin approved!

No a bolo po nich. Peter dopil čo mal. Dalo by sa povedať, že sa slušne nadrbal. Realizačný výstup všetkých jeho úvah o ďalšom živote a riešení svojej bezvýchodiskovej situácie nechá cez noc vytriezvieť spolu so sebou. Uvidí, čo príde ráno. Či sa to vyrieši ako bolesť hlavy jednou tabletkou alebo bude treba masívnejšiu intervenciu.

Takto sa problémy neriešia. Ale za tých pár hodín kľudu to každopádne stálo!