> Normal 0 21 MicrosoftInternetExplorer4 --> > /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Normálna tabuľka"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-para-margin:0cm; mso-para-margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:10.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} -->

Sedím na zemi pri posteli, zvieram mokrú vreckovku, ktorá viac mojich sĺz nezvládne a ničomu nerozumiem. Dočerta prečo to urobil? Prečo teraz? Veď sme boli šťastní. Alebo nie?

Pokúsim sa v sebe potlačiť ďalší záchvat plaču a rozanalyzovať situáciu. S Rišom sa stretávam dobrý pol rok. Náš vzťah sme definovali ako „voľný“. Čo v preklade znamenalo, že on sa nechcel viazať pretože mal za sebou dlhý vzťah a chcel si užívať. Síce užívať si znamenalo tráviť voľné chvíle, ktoré si občas ukradol na úkor futbalu so mnou. Bola som od neho o dva roky staršia a všetko v mojej hlave mi hovorilo, že je choré čo robím, ale ja som sa ho nedokázala vzdať. Veď sme si úžasne rozumeli a ja som si myslela, že to na lásku stačí.

Spoznali sme sa v lete v detskom tábore kde som robila každé leto vedúcu. Bolo to úžasné prostredie na nadväzovanie nových známostí. No v tom čase ma Rišo absolútne nezaujímal. Bol to tuctový chlap akých behajú po ulici stovky a určite sa za nimi neotočíte. Bol dokonca rovnako vysoký ako ja s vlasmi ostrihanými na ježka a preboha o dva roky mladší. A navyše mal ročnú známosť, ktorú ako všade vyhlasoval neskutočne ľúbil. Prázdniny sa nám skončili a život sa vrátil do normálnych koľají. Škola, robota, zháňanie kníh, vybavovanie intráku. No ja som sa v tomto chaose rozhodla si pripomenúť leto a pustila sa do organizovania chaty kde sme sa mali stretnúť stará parta vedúcich a zopakovať si besnenie z letných nocí. Nejakým spôsobom sa ku mne dostalo Rišove icq a tak, že mu napíšem a pozvem ho. No naše písanie neostalo len pri chate. Zistila som, že sme naladený na spoločnej vlne. Naše icq rozhovory boli na dennom poriadku a trvali do neskorých nočných hodín. Poznáte to, keď máte pocit, že ste našli spriaznenú dušu? Že doteraz vám nikto nerozumel ale zrazu je tu niekto komu stačí jeden váš pohľad a vie o čom premýšľate. Máte pocit, že sa poznáte celý život a vidí vám do duše. Tak presne tento pocit som mala keď som bola s ním. Dokázala som mu povedať veci o ktorých som nehovorila s najbližšími a vedela, že mi rozumie. Chatu sme začali organizovať spolu a naše spoločné stretnutia sa znásobovali pod zámienkou potreby vybaviť ešte toľko vecí. No úmerne našim stretnutiam sa začali znásobovať aj problémy s jeho priateľkou. Zhodou okolností mala v termíne našej chaty rodinnú oslavu a rozhodla sa ju uprednostniť. Naoko som smútila s Rišom no niečo v mojom vnútri sa pohlo a radovalo. Moje organizačné schopnosti sa ukázali ako katastrofálne keď z pozvaných 20 ľudí sa na chatu dostavilo 6. No na zrušenie bolo neskoro a tak sme sa my skalní rozhodli čeliť tomuto detailu a hor sa za zábavou. Alkohol tiekol potokom, nálada bola fantastická, spievalo sa tancovalo a zbližovalo. Slová boli čoraz horúcejšie, objatie vrúcnejšie a pohľady spaľujúcejšie. No on ako zadaný a ja ako tá rozumná sme to našťastie stopli v pravej chvíli. No to horúco medzi nami sa dalo krájať a ak je skutočne pravda, že existuje nejaká chémia tak u nás bola badateľná. Bola som jednoducho šťastná a myslela si, že sa nemôže nič stať. Ale stalo sa. Nedeľu ráno som sa zobudila a on vedľa mňa pokojne odfukoval. Pousmiala som sa a spomenula si, že by bolo načase začať s organizačnými vecami okolo chaty. Bolo ju potrebné poupratovať a odovzdať. Keďže mi chatu vybavil ocko a mal ju prísť aj odovzdať začala som hľadať telefón, že mu zavolám a sa s nim dohodnem. Miestnosť som prevrátila hore nohami a telefón našla pod spiacim kamošom. Oco mi zdvihol asi na piaty pokus.

-prosím?- ozvalo sa zachrípnuto v telefóne. O ôsmej ešte spal? Prebehlo mi mysľou. Ten totiž vstával so sliepkami.

- čau oci, ja len že kedy dojdeš po kľúče od chaty.

- zavolaj krsnému on po nich príde a odovzdá chatu.

- prečo neprídeš ty? Začala som mať podozrenie že tu niečo nehrá.

- som v nemocnici, včera mi nebolo dobre. V okamžiku som sa prebrala a telom mi prešli zimomriavky. Môj vzťah s ocom je fantastický. Je mi ako najlepší kamarát a brat v jednej osobe. Bol neskutočne priateľský a žil aktívnym životom. Až kým mu pred pár rokmi nezistili nevyliečiteľnú chorobu.  Schudol 15 kíl, zostarol, a pred očami nám unikal. No najhorší bol jeho psychický stav. Odrazu sa začal cítiť nepotrebný a bezmocnosť upíjať v alkohole. No po rokoch si na chorobu nejako zvykol a začal sa cítiť lepšie. Všetci sme si mysleli že z najhoršieho je vonku. Ale vždy pri slove nemocnica ma striaslo.

- čo sa stalo? Bola moja prvá otázka.

- ale nič vážne, som len na nejakých vyšetreniach.

To ma upokojilo a začala som premýšľať ako s tými kľúčmi od chaty. Rozlúčila som sa s ocom a rozhodla že potom zavolám mamke čo ako. Snažila som sa pratať, no každý si všimol, že sa so mnou niečo deje. Bezhlavo som umývala riad, kým sa neozval mobil.