Malé dievčatko uteká za svojím oteckom. V rukách drží leták. „Toto bolo v schránke,“ povie detským hlasom. Muž si noviny vezme. Nie sú to však noviny obyčajné. Tieto, majú odo mňa.
„Môžem jedni?“ zastaví sa pri mne staršia pani. Beriem vrchné z kopy novín prevesených na mojej ruke a podávam jej ich. Nemá ich, ale čím chytiť, ruky má plné tašiek. Nakoniec sa vynájdem a strčím jej ich do igelitky. „Neni zač.“ odpoviem jej na poďakovanie. Aspoň mám toho menej.
Hoci som už rozdala polovicu vchodov v tomto paneláku, zostáva mi toho ešte dosť. Ruksak sa stále prehýba pod letákmi, ktoré ešte smrdia z tlačiarní. Je to smrad, nemám to rada. Vždy to cítiť aj keď sa zbavím všetkých novín. To bude ešte trvať asi pol hodinu.
Uf, konečne posledná schránka. Napriek tomu, že ma nemenovaný obyvateľ tohto vchodu naštval, lebo mi zdvihol slúchadlo a na moju prosbu, zložil, už ma to netrápi.
Všetky tieto trampoty nejako predýcham, veď už mám potom. Chrbát mám odľahčený, batoh mi lieta vo vetre. A ešte esemeska. Práca vykonaná o takom a takom čase.
„Dnes ti to trvalo dlhšie než zvyčajne.“ podotkne mamina, keď prídem domov. „Ja viem, ale fúkal vietor a pri schránkach vonku som sa s tým dosť dlho mordovala.“
Na takéto veci sa sťažujem aj mojej spolužiačke. Smeje sa mi, že sa s tým zapodievam za také smiešne peniaze. Áno, platia mi biedne a často aj neskoro, ale čo už?! „Zvykla som si,“ pokrčím plecami . Na dobre platené brigády som ešte mladá a také fajnové miestečká v kancelárii sa dajú zohnať len po známosti. A okrem toho, stále je tu škola. „Za týždeň robím len pár hodín, takže to nie je až také hrozné.“ obhajujem svojho zamestnávateľa.
Nasledujúci deň ma poteší esemeska. Vraj je dnes výplata. Je síce za predminulý mesiac, ale hlavne, že je.
Tak málo! Zostanem obarená po prehliadnutí výplatnej pásky. Za to si kúpim maximálne tak dve tričká. Ak vôbec.
Pripomínam si potom, že málo pracujem, tak aj málo zarábam. Veď už len ten pocit, že vďaka mne si môžu prečítať stovky ľudí ten leták je pekný. I keď je to posledný, poondený, reklamný plátok. Keby nie mňa, ich práca by vyšla nazmar, ak by vôbec nejakú prácu mali. Veď kto už by si dal reklamu alebo inzerát do novín, ktoré nikto nečíta?
Pohrávam sa s faktom, že som najdôležitejšia osoba, hoci nedocenená. Toto je totiž realita, toto je moja brigáda.
Comments
Pridať nový komentár
Aj som nejako predpokladala, že toto sa asi bude odvíjať od reality. :) A jasné, niekde predsa začať treba, aj keď to nie je žiadne terno. Ako sa hovorí - lepšie ako drôtom do oka, no nie? ;)
Kati nie je za čo, rado sa stalo. A vážim si Tvoje vyjadrenie. Ja sa totiž necítim veľmi kompetentná niekomu "radiť", lebo sama som len amatér. Ale akosi zastávam názor, že lepší nejaký komentár, než žiaden. Z vlastnej skúsenosti. :) Veď nikto z nás (alebo aspoň drvivá väčšina) tu nie je profík, no napriek tomu mnoho názorov môže byť opodstatnených a ak aj majú niektoré ďaleko od objektivity, aspoň poskytujú subjektívnu spätnú väzbu. A áno, tá posúva dopredu (ak niekto nie je vyslovene zlomyseľný vôl, ktorý potrebuje za každú cenu skritizovať).
No... to som sa zas rozpísala - celá ja. :D Pardooooon. Keď začnem rozmýšľať, je to nebezpečné. :) Nech sa Ti darí a požehnaný rok aj Tebe. :)
Zdravím Kati ;)
Tak si zas po dlhšom čase niečo zavesila. Vieš čo mi Tvoje články pripomínajú? Niežeby som sa v tom vyznala, ale prídeš mi ako taká "možno raz fejtónistka". :) Sú to také drobné ohnivká bežného života podané celkom príjemným spôsobom. Jasné, že to má svoje chyby (ostatne, kto z nás je už zrelý bezchybný autor?), ale číta sa to fajn.
Neviem, či je to založené na realite, alebo je to zhola vymyslené, ale keď si písala o tom čakaní na výplatu, pripomenulo mi to moju absolventskú prax. Tiež sme prvé peniaze dostali až po dvoch mesiacoch. To vieš, vždy je dosť prostriedkov na všetko možné (hlavne na platy politikov a ich odmeny a vianočné bonusy a čo aj viem čo ešte :P) ale bežný plebs keď si počká aj dva-tri mesiace, nič sa nedeje... Ale k politike by som nerada zahýbala. Načo si kaziť deň, no nie? ;)
Tak toto je výnimočne realita :) Ale už som s tým dávno zmierená, som rada, že vôbec nejakú brigádu mám.
Čo sa týka tej fejtónistky, verím, že sa to podarí ;) Aj ja sa totiž vidím na podobných pozíciách...
A nakoniec, keď už sme na konci roka, chcem ti poďakovať za všetky tvoje komentáre - kritiku i chválu, lebo ty si jedna z tých, čo ma neustále posúvajú vpred. Ďakujem za tvoj čas a písmenká :) Šťastný nový rok!
pri čítaní tohto článku som si presne vybavila situáciu spred niekoľkých rokov, keď sme spolu so sestrou tiež roznášali podobné reklamné "noviny" Po niekoľkých týždňoch som to priam nenávidela (ťahať sa s ťažkým ruksakom, dobýjať sa do vchodov, prípadne sa vyhýbať psom v rodinných domov a to všetko za mizivé peniaze), ale aspoň som sa vždy na hodinku, dve vyvetrala. Potom som toto roznášanie vymenila za oveľa lepšiu brigádu, ale tým časom je už bohužiaľ koniec :-(
Tak mňa držali noviny pri peniazoch takých 6 rokov a neľutujem to. Síce ma raz chceli zbiť cigáni, raz ma chcel jeden zabiť keď mu tie noviny nedám, ale krásne sa človek pri tom vybrúsi. Nosil som 20kilový vak po celom meste, ale nakoniec to vnímam ako pekné spomienky. Teta, ktorákaždý týždeň čakala na leták, lebo sa nemala s kým pozhovárať, a presne vedela kedy mi ide autobus a kedy k nej prídem, ujo ktorý ma raz poýval na kávu, babka ktorá mi dala jablko v zime, aby mi zima nebola. Alebo ujo na ktorého padla perina z balkóna a spadol, lebo bol o paličke, ujo ktorý mi dal 20 korún za noviny - boli zadarmo, ale chcel mi ich dať. Nájdená 200 - korunáčka, aj zakliata ulica, na ktorej každý piatok minimálne dvaja ľudia šprtali do auta. Ja na noviny nespomínam v zlom, je to fajn brigáda, dá Ti čosi do konktaktu s ľuďmi, a nakoniec: za brigádu sa nehodno hanbiť.
fejtóny, prečo nie, treba skúsiť, a začať obrusovaním, aby text získal šmrnc, na malej ploche by mal odovzdať všetky podstatné informácie, mal by udržať zvedavosť každou vetou, sledovať niť až dokonca a tam to zabiť; v závere to už bolo príliš rozvláčne, pointa sa rozpadla na odbočkách a výklenkoch
neber to v zlom, len môj príspevok do zlepšovania sa
zatiaľ je to úvaha :)