Svätojánske mušky
Tiahnu na Podolia
Ponad vysoké hory
Rite im v tme horia
A deti to stále nechápali
Že aj tie mušky skapú
Rodičov klamstvo sa im máli
Potichu oči ziapu
Poruchou predať sľúbené
Čo za chvíľu sa minie
Potomstvo vrúcne ľúbené
Nikdy sa nepominie
Krásne ostal človek svätý na suchu
Krásne stony svojich blížnych vyslyšal.
Ako blízko cítil ľahkosť bytia vo vzduchu
Opraty konské na dušiach čírych – pocta najvyššia
A svieti hviezda bezprávia
Osvieti zraky mnohým
Beznádej, tí nepoľavia
A podrazia ti nohy.
Im kone erdžia výhradne strachom
Veď nepoznajú slobodu
Na svet pozerajú optikou plachou
Nespravia krok bez dôvodu.
A kto sú ľudia? 6000 rokov? Ružových tvárí hlaď jará
Či spíme vďačne, či umierame,
O to sa nikto nestará.
Ľudia sú morom, ktorý treba zničiť
Sú skazou, čo nezastaví sa pred ničím
Budú len čiarkou v trvaní vekov
A neostane čas opýtať sa prečo.
Tak zbohom, rasa ľudí, rasa hlúpych piraní.
Povedal boh a zasmial sa
Potom čo zmizol a napľul si do dlaní
Mne už viac nejde nesmiať sa.
Pridať nový komentár