nezbavím sa pocitu, že chcete byť ako jabezstarostne smiať saa mať sa za volamať vo všetkom niča v ničom bič buď rozprávaj - alebo kvič ak prvé vyberieš - tak hlavu vztýč pri druhej možnosti správaj sa takaby si na chliev nepriťahovala zrakpretože pocit nadobudnúť môžemeže prasa pri porážke správa…
veda vraj opisuje skutočnosť...v tom nachádzam istú podobnosť- s čím iným ako s umenímtoto svoje poznanie, dúfam, teraz vysvetlím: veda má svoje metódy- No tie má i umelec!pozoruje, porovnáva seba a tamtú vec-vyskúša, zachytí a vznikne krásatento krok premietne sado vedy zasa. Skutok pre čin…
Sú ľudia, pre ktorých oplatí sa žiťi takí, ktorých chceme zavraždiťsú takí, ktorí sú... i takí, čo majú existenciu - - a za nich ďakujem
medzi domami prebúdza sa strachkrv tuhne sťa červený laka pach bezdomovca vnára sa do útrob noci môj pocit je však blažený...nelietam - stojím na zemia z chuti sa smejem skôr ako noc premôže deň - utečiemumyjem sazajtra to zopakujema budem to ja, kto sa bude smiať plýžim sa sťa zjazvený hadpriznám…
starý básnik sadol k stoluhlavu sklonil k papieru - posledné prianie napísať chcel pozrel doluvydýchol...a napísal, že umrel
kde končí umenie a začína gýč ?Salvador Dalí ? či ohnutá tyč ? ...v ničote všetko ? vo všetkom nič ?pýta sa princ, na chrbte má bičtak krič! alebo zavíjaj...si v pekle a hľadáš raj ?rajom však peklo ovplývaako tá žltá ľalija...ktorá ma nemá... nevraví klíčsom iba báseň, pre princa gýč
v úspechu neúspecha ako tomu bývav neúspechu úspech -rád sa ukrýva v šťastí je neštastiev smiechu je žiaľv kráľovi žobrákktorý je kráľ tak hľadám svoj úspech v neúspechu i jametóda zdá sa byť dialektická...až po hlbšom nahliadnutí vynorí sa cnosť- "nehľadať v nezmyselnosti - nutnú súvislosť"
rozmýšľali čo zvestovaťkaždý chcel byť inýiba o jednom bude moja reč tí ktorí mysleli, bojovaliznásilňovali, milovali tí ktorí nie z kameňaale z božieho tela vzišliz bytia, ktoré zánikom im bolo už na začiatku a tak som prišiel jaaby som ospieval ich slávua opýtal sa - načo im bol život dobrýviem…
Toľkí už chceli byť originálniaž spadli do množiny nezaujímavýchjama z ktorej niet únikunik však nemôže vedieť či do nej patrí... tak teda spievajmena nezmyselnú hudbu autoríttancujme - veď za klavírom sedí tenčo vyškrabať sa z jamy chcea prvé husle hrám vám ja tancujem a zabávam saveď iba o tom to…
nienechcem patriť k vám vy hnilé deti človekavy hybridné stvorenia kozmulen vylepšenia tráviacej a vylučovacej rúrynič viacmám vás plné zuby prehovoril hlasbohužiaľ jeden z vás
Comments
Pridať nový komentár
Tak zopakujem aj ja, že som fakt poctený... :)
A ver, že tiež nevynechávam tvoje diela... aj ked ako si raz povedal, píšeš ich najmä pre seba... čo sa mi páči, je v nich predsa len aj čosi pre druhých a to tomu dáva korunku.
Tak s múzou...
som rad, ze si pochopil, ako to bolo myslene, bal som sa, ze to zoberies v zlom, pricom opak je pravdou. apropo - si jediny, koho basne tu citam a neuveritelne sa mi tam hodilo tvoje meno v ramci celej myslienky. budem sa opakovat, ale velmi ma tesi, ze rozumies.
počuj Oko, toto je prvá vec, ktorú ti verím
Žiaľ je to tak...
Tí čo vedia čítať medzi riadkami možno pochopia aj viac, než je napísané...
Ale mimochodom som hlboko poctený...
PS: Veľmi fajné dielo...
Nech ťa múza neopúšťa!