Kde bolo, tam bolo, žil raz medvedík Brumko. Narodil sa iba pred nedávnom, no mamu už nemal. Zahynula pri súboji s pytliakmi. Brumko bol veľmi smutný, no nedalo sa nič robiť, musel sa naučiť loviť bez matkinej pomoci. Vedel, že má v lese veľa nepriateľov a aj pascí. Jeho otec, Veľká Laba, sa oňho od začiatku nezaujímal. Brumko sa teda ráno vydal na lov. Chvíľu sa mu nedarilo, no bol šikovný a podvečer ulovil pri jazere srnku. Po hostine sa šiel napiť vody a trochu si zdriemol. Otec ho za lov pochválil. Brumko sa začal učiť nové veci a objavoval nových priateľov. Raz v noci sa pred jeho brlohom niečo zablyslo a zapraskali konáre. Brumko sa zobudil a šiel sa pozrieť, čo to bolo. Keď vyšiel zistil, že pred jeho domom je hviezda. Bola krásna a ligotavá. Hviezda povedala Brumkovi _„Volám sa Kométa a spadla som sem z neba. Pomohol by si mi prosím ťa naspäť. Doma ma určite hľadajú a chcú aby som prišla!″„Rád by som″ povedal Brumko „no neviem ako.″ Kométa zosmutnela. Brumko však dostal nápad. Večer s ňou pôjde na najvyšší strom na najvyššom vrchu a vráti ju naspäť. Keď už tam boli tak sa Brumko snažil, ale bol malý. Vrátili sa tak po lesnej cestičke naspäť do brlohu. V noci sa trochu porozprávali, a tak sa spoznali. Ráno sa Brumko s Kométou na chrbte vydal na lov. Po chvíli ju položil na strom pri stáde srniek. Pomaly sa rozbiehal a skočil na jednu z nich. Nevšimol si však, že na strome, kde je Kométa bol had. Ten sa ku Kométe rýchlo priplazil, no ona si ho včas všimla a zavolala na Brumka. Ten k nemu dobehol a zachránil Kométe život. Potom sa najedli chutnej srnky, napili vody a šli na čistinku, kde si spolu ľahli do mäkkého machu a prikryli sa lúčmi slnka. V noci Brumko dostal nápad. Spomenul si, že má kamaráta orla. Čo keby ten vyletel s Kométou na chrbte a zaniesol ju domov. Ráno to povedal Kométe a tá sa potešila, no bol v tom háčik, nevedeli, kde je teraz orol. Rozhodli sa, že sa spýtajú ostatných zvierat či ho náhodou nevideli. Najprv sa spýtali žabky potom vážky, vlka, ďatľa, ježka až nakoniec im veverička povedala, že ho videla poletovať pri jeho hniezde, no bolo to už dosť dávno. Brumko s Kométou sa tam šli pozrieť. Veru orol tam bol. Keď mu povedali o čo ide bol veľmi rád, že môže pomôcť svojmu priateľovi a jeho kamarátke. Keď sa zotmelo, Kométa sadla na orla. Ten vyletel ako najvyššie vedel, no nepomohlo to, orol lietal príliš nízko. Keď orol pristál aj s Kométou na chrbte, Brumko zosmutnel, že Kométa sa bude ďalej trápiť. Orlovi bolo ľúto, že Kométe nepomohol. Brumko s Kométou sa vrátili domov po lesnej cestičke. Kométa bola smutná, že sa ešte stále nevrátila ku svojim rodičom domov. Každý večer sa dívala na hviezdy a rozprávala sa s bohom, aby jej pomohol, lebo jej všetci chýbajú. Ďalší deň bol ako ostatné. Brumko šiel na lov, no dnes však ulovil ryby, ktoré boli veľmi chutné. Ráno si Brumko uvedomil, že síce chce kamarátke Kométe pomôcť, no nechce aby odišla. Každý deň ju mal radšej a radšej. Dokonca aj jeho otec mal oňho čoraz väčší záujem a bol rád, že jeho syn pomáha Kométe, aby sa tu cítila čo najlepšie aj keď nie je medzi svojimi. Brumko však videl ne Kométe, že je smutná a spýtal sa jej prečo. Kométa mu povedala, že už stráca nádej, že sa niekedy vráti domov. Brumko však vedel, že jej pomôže a že sa Kométa čoskoro vráti domov a bude naňho z nebíčka dávať veľký pozor. Keď išiel Brumko na lov, tak sa mu prihodilo veľké nešťastie. Stupil na veľkého ježka, svoje krstňa. Bolo mu to veľmi ľúto, no bolesť jeho labky bola strašne veľká a nevedel čo s tým, lebo bol ďaleko od brloha. Keď dlho neprichádzal, začal ho otec s Kométou hľadať. Keď ho našli s popichanou labkou vedľa jeho krstňaťa, veľmi sa zľakli a začali zisťovať čo sa stalo. Brumko im povedal, že ho pristúpil a má dopichanú labku, ktorá ho veľmi bolí. Otec ho odniesol domov a ošetril mu zranenú labku  bylinnou masťou. Rana sa mu pomaly hojila a zatiaľ chodil na lov jeho otec. Ten lovil väčšie a lepšie ryby ako Brumko. Lovil aj jeleňov čo znamenalo, že aj mäkšie mäso. Ako maškrtu mu doniesol sladké maliny, jahody aj čučoriedky. Brumkovi sa začala po všetkých tých maškrtách rýchlo hojiť rana, na ktorú Kométa vysielala hojivé lúče. Liečenie takto prebiehalo rýchlo a Brumko po pár dňoch mohol vybehnúť z brloha na prvú prechádzku na hľadanie maškŕt. S Kométou naháňali slnečné lúče, ktoré ich doviedli k sladkým malinám. Brumko bol šťastný, že sa mu podarilo nájsť sladké maliny a že ho už labka nebolí. Celý bol zamazaný od malín a Kométa ho umývala svojimi lúčmi. Takto šantili celý deň. Po náročnom dni si šli ľahnúť. V noci však Brumko nemohol spať, lebo mu v hlave behali myšlienky. Stále nevedel ako dostať Kométu naspäť domov. Po chvíli za ním prišla Kométa a povedala mu, nech ide spať. Brumko bol veľmi prekvapený, že ani ona nespí no a povedal jej, že ju má veľmi rád a že nechce, aby sa trápila. Kométa ho utíšila, že jej rodina je Brumko a jeho otec. Ale Brumko videl v jej očiach, že stále túži vrátiť sa do neba. Ako tak Kométa a Brumko sedeli, zrazu zbadali, že padá hviezda. Obidvaja si želali aby boli ešte veľmi dlho kamaráti a aby sa Kométa mohla vrátiť domov.  Po chvíli si šli ľahnúť. V noci počuli nejaké kroky pred brlohom a tak sa šli pozrieť. Vonku stála veverička a oznámila im, že orlovi Miškovi a orlici Majke sa vyliahlo malé orlíča. Rýchlo zobudili Brumkovho otca a šli sa pozrieť. Bolo to nádherné a silné mláďa. Majka povedala Kométe, aby jej vybrala meno. Kométa bola veľmi šťastná. Dala teda malej orlici meno po Brumkovej mame - Bianca. A tak sa malá orlica volala Bianca. Nadránom sa Brumko, Kométa a Brumkov otec vrátili naspäť domov. Brumko s Kométou sa šli vyspať a Brumkov otec šiel na lov. Keď sa vrátil Brumko a Kométa ho už netrpezlivo čakali. Najedli sa a ako každý deň sa šli Brumko a Kométa pohrať na lúku. O pár dní Brumko oslavoval svoje prvé narodeniny. Kým spalm tak mu Kométa a jeho otec nachystali báječnú oslavu na ktorú sa zišiel skoro celý les. Nesmela chýbať Biancam jeho malá šikovná kamarátka. Keď sa zobudilm bol veľmi prekvapený a nevedel čo na to povedať. Všetci mu chceli pogratulovať a doniesli dary od výmyslu sveta. Po oslave sa šli pohrať Brumko a Kométa na lúku, kde liezli po veľkých stromoch, kúpali sa v rieke, a potom sa naháňali. A čo sa nestalo? Brumko utekal a zrazu vykopol Kométu vysoko do oblakov. Kométa sa tak vrátila naspäť domov. Brumko sa však najprv veľmi zľakol, no potom uvidel, že na tom mieste kde chýbala hviezda je teraz Kométa. Tá naňho vysielala hviezdne lúče a dávala naňho veľký pozor. Bol to pre Brumka ten najkrajší darček k narodeninám, no Kométa mu veľmi chýbala. Spomenul si na to, čo spolu prežili a vie, že Kométe bude lepšie v nebi ako pri ňom. Rýchlo utekal túto novinu oznámiť otcovi a všetkým priateľom z lesa. Všetci sa tešili spolu s ním a hlavne Brumkov otec ktorý bol naňho veľmi pyšný. Večer sa Brumko pozrel na oblohu a videl, že Kométa ho stráži. Keď na druhý deň vyšiel na lov, darilo sa mu viac ako inokedy a vedel, že to vďaka Kométe, ktorá mu pomáha. A keď mu Kométa chýbala, tak sa pozrel na nebo a spomenul si na to, čo všetko s ňou zažil a bol rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.