Chúlim sa pri otvorenom okne, zanedbávajúc to, ako ma každý potrebuje, sťahujúc si z hrdla slučku vedomia, že som dôležitá. Pred časom o tejto jeseni mi aj dážď hladil tvár len vlhkými lichôtkami, žiadne facky, žiaden bič! A pohľad na zlepené lístie pod okrajmi stromov aspoň nevzbudzoval úzkosť z ešte nevysloveného konca... Dnes premýšľam, čo všetko na tebe vlastne nemilujem.

Je to ako s múzami, ktoré sa rozhovoria vždy, keď ja chcem mlčať a potom presne tak, ako s marketingovou stratégiou podpory predaja, keď reklamný spot oznámi, že teraz je na teba akcia a ja, „akcionárka", hneď utekám do supermarketu. Nejak bláznivo si ťa premeriavam s obdivom a všetky zápory obhadzujem vrstvami prachu, nech ich aspoň nie je vidno, keď už mám toľkú chuť nakupovať.

Ale vieš čo je tvoj problém?

Že na križovatke nevyhadzuješ smerovky. Ani pred tým, než si s Hondou podpísal zmluvu o fúzií* tvojho duševného a jej fyzického vlastníctva, si sa k tomu neznižoval... Nikdy som teda nevedela, čo sa práve chystáš podniknúť, do ktorého z najrozmanitejších plameňov mojej hystérie zas naleješ benzín. (Honda znepokojene zatská).

Origami je postih ženy, ako vymodelovať z pokrčeného zoznamu spomienok múr nárekov - oltár kvalít, ktoré budeme milovať už len na niekom inom úplne inak a schopnosť muža zo všetkých tých uplakaných akordov skomponovať celkom prehliadnuteľnú melodickú uspávanku: „Nechcem sa rozísť v zlom".

*fúzia - zlučovanie (dvoch filiálok, firiem atď. atď. môže to byť zlúčenie, splynutie všeličoho)