A zrazu na mňa prišiel smútok, že sme sami
a aj tak stále spolu
Keď nevieš, kam patríš, či ďaleko,
či k písaciemu stolu
Ty nevieš čo všetko sa dá povedať bez slov...
Čítam ťa ako knihu a ty to vôbec netušíš
že práve a vždy myslím na teba
keď sa celý svet zdá byť zlý
Že ty si tá príčina mojich odchodov a neustálych návratov
Že jedine teba mám rada ako nikoho ZA TEBOU
Ale nepoviem nič, o to tu predsa nejde
Dôležité je, že je to tak ako je
Krásne veci sú očiam neviditeľné
A najkrajšie slová nevyrieknuté
Pridať nový komentár