Kozmická loď nehlučne pristávala na povrchu modrej planéty a počítače spracovávali obrovské množstvo dát prichádzajúcich z jej vonkajších senzorov. Výsledok bol jednoznačný. Na tejto planéte je život. Cieľ, pre ktorý sa ich predkovia vydali na nekonečnú cestu do neznáma, sa naplnil.
Keď sa všetci členovia posádky zhromaždili v centrálnej miestnosti, na chvíľu zavládlo ticho. Tváre všetkých neveriacky sledovali obrazy prichádzajúce z okolia lode. Akoby uskutočnenie sna po tak dlhej dobe, nemohlo byť reálne. Najradšej by sa chceli hneď presunúť von a založiť Prvú osadu.
Ale bol tu háčik. Spolu s primitívnymi živočíchmi, boli na planéte aj smrtonosné baktérie a vírusy.
Po storočiach strávených v umelých podmienkach lode, bol ich imunitný systém oslabený a ich prirodzená odolnosť proti neznámym chorobám, nulová.
Cesta trvala príliš dlho. Ich predkovia, ktorí opúšťali rodnú planétu, boli plní eufórie a odhodlania. Dúfali, že na novej, čistej, planéte založia lepšiu spoločnosť, poučenú z chýb, ktoré urobila ich civilizácia na tej vlastnej. Ale ako sa striedali generácie za generáciami a vhodnú planétu nebolo možné nájsť, nadšenie opadalo a posádka upadala do letargie.
Ale rada zasadla a rozhodnutie padlo: je potrebné planétu sledovať a analyzovať všetky možné hrozby imunitného systému. A keď budú pripravení, začnú osídľovanie.
Výskumné práce pokračovali pomaly. Vírusové kmene nachádzajúce sa na planéte, sa menili príliš rýchlo na to, aby proti nim bolo možné účinne zasahovať. Bolo treba posilniť ich vlastný imunitný systém, aby dokázal na variácie týchto vírusov včas reagovať.
Problém bol, že detí bolo na lodi málo. A práve detský imunitný systém sa dal najľahšie ovplyvniť a naštartovať. A tak boli opäť prinútení čakať.
Ubiehali roky. A oni, napriek tomu, že našli nakoniec, čo hľadali, nemohli vonku existovať inak, ako v ochrannej kombinéze. Necítili vôňu kvetín, jemnosť zelenej trávy, radosť z voľného pohybu na nekonečných pláňach.
Až sa nakoniec rozhodli pre veľký experiment. Polovica mladej generácie sa presťahovala na povrch. S výdatnou pomocou lode, prežila prvé roky. Potom sa presunula aj druhá polovica. Pôvodná posádka však nemala nádej na to, že niekedy kombinézu vyzlečú.
Keď prešlo od prvého dňa kolonizácie 70 rokov, na palube lode zostal jeden jediný člen posádky. Posledný.
A on jediný sa stal svedkom veľkej katastrofy, ktorá postihla ich osadu. Nečakaná choroba ukončila život všetkých. Všemocná meniaca sa príroda zvíťazila a zničila votrelcov z iného sveta.
Posledný sedel v centrálnej miestnosti lode a premýšľal, čo ďalej. Prešli hodiny, prešli dni. Pozoroval planétu a život, ktorý sa v ňom vyvíjal. Potom si uvedomil, že experiment, ktorý začali, nemal šancu na úspech. Jediná cesta ako tu prežiť, bola vložiť genetický materiál do prirodzeného kolobehu tejto planéty. A tak odchytil štvornohé zvieratá, ktoré sa mu geneticky najviac podobali a samice oplodnil použitím ich banky genetického materiálu. Aby zvýšil pravdepodobnosť úspechu, opakoval pokus až do vyčerpania všetkých zásob.
Výsledkov svojho pokusu sa nedožil.
Mnohé mláďatá, ktoré sa narodili, boli zmätené a nevedeli kto sú a kam patria. Spomienky a skúsenosti prenesené spolu s genetickým materiálom, vyvolávali zmätok. Gravitácia bola o niečo väčšia, deň o niečo kratší, dýchanie mierne náročnejšie.
V niektorých sa ale cudzorodý vplyv neprejavil a chovali sa rovnako ako ostatné. Dedičstvo predkov v nich však zostalo.
Comments
Pridať nový komentár
Ak je to prvý/provtný pokus, tak ok. Ak nie - pre mňa príliš rozprávkové, také detské, neúplné, provplánové? žiadny náznak ďalšej dynamiky - niečoho, čo by ma dokázalo zasadiť do kresla a udržať v ňom.
PS: Adhara, ideš! :D Tvoja parketa...
Nezvyknem komentovať tieto sci-fi veci, nič proti, ale málokedy ma to chytí. Toto ma nechytilo tiež ale ten začiatok ma zaujal, pretože som očakával podľa tej „modrej planéty“, že to bude písané z pohľadu mimozemšťanov, ktorí prichádzajú na Zem. Možno, že to tak pán autor naozaj aj myslel, z tohto krátkeho príspevku sa to nedá vydedukovať. Ale podľa mňa to je super nápad, napísať sci-fi z pohľadu tých, čo prichádzajú na Zem.. teda tí „dobrí“ by boli mimozemšťania a tí „zlí“ by boli ľudia, pričom čitateľ by sa to dozvedel trebárs až na konci knihy :-O čo vy na to? Je už niečo také napísané? Neorientujem sa v tomto druhu literatúry.
Ale každopádne by som takýto román napísal, kebyže ma neotravuje písanie diel dlhších ako jedna A4 :D
Teraz ale k tomuto výtvoru... Podľa mňa to bolo hrozne zhustené, udalosťami, rokmi, proste všetkým. Prišlo mi to skôr ako stručný obsah knihy, než ako úryvok z nej. Ale možno, že sa mýlim, trebárs autor ani nezamýšľa písať dlhší epický útvar a zostane to celé v medziach krátkej poviedky. Alebo možno vlastne ani nechce písať sci-fi a je to viac-menej len zástierka pre tie zoo-prasačinky, čo sa tam črtali :D
Kníh kde mimozemšťania prichádazjú na Zem je samozrejme neúrekom. Pokiaľ viem aspoň jedna je aj práve o tom - mimozemská loď sa opatrne blíži k Zemi, postupne ju skúma a pozoruje (najprv zdiaľky, časom prichádza bližšie a senzory ukazujú viac, nakoniec myslím skúmajú i život na Zemi, čiže aj ľudí). Celé je to samozrejme písané z ich pohľadu, a teda ako oni vnímajú Zem a život na nej. Žiaľ nespomeniem si už na názov či autora.
Z komédií je zaujímavý film "Sexuálne praktiky pozemšťanov", kde mimozemšťania pozorujú a snažia sa pochopiť rozmnožovací cyklus ľudí (konkrétne jedného páru od zoznámenia až po vychovanie potomstva). Celé to komentujú a nedokážu pochopiť, ako s tak komplikovaným spôsobom rozmnožovania dokážeme prežiť :-)
Toto je typický príklad príspevku, pri ktorom začínam chápať, prečo je na literárnych serveroch tak málo komentárov. Prečítam, a neviem, čo napísať, lebo dojem to zanechalo len nepatrný. Neoslovilo (možno trochu ten koniec) ani nepobúrilo. Predpokladám však, že ide iba o začiatok, úvod k nejakej dlhšej próze. Ako už bolo spomenuté, originalitou by to dieru do sveta nespravilo, na druhej strane treba pochváliť, že nejde o úlet do sveta fantázie, ktorý by bol mimo všetkej reality, čiže o nie až tak absurdnú sci-fi, ako bývajú niektoré zverejnené na portáloch.