Keď nás a našich najbližších postretne utrpenie, keď vidíme chorých na rakovinu, či iné ťažké choroby, keď sa napríklad dozvieme o existencii niečoho takého, ako detský hospic, človek je chtiac nechtiac nútený pýtať sa: Prečo nás v živote stretá utrpenie? Odkiaľ prichádza a aký má vlastne zmysel? A má vôbec nejaký zmysel? A ľudia, považujúci sa za veriacich si zase kladú otázku: Je utrpenie vôbec zlučiteľné s predstavou Stvoriteľa, ktorý je Láskou?
Odpoveď na všetky tieto a podobné otázky je drsná a tvrdá rovnako, ako neraz býva i utrpenie, ktoré či už nás, alebo ľudí okolo nás často v živote stretá. Stvoriteľ všehomíra totiž nie je iba Láskou, ako sa vo všeobecnosti myslí. Stvoriteľ je zároveň i Spravodlivosťou. Spravodlivosťou neoblomnou, nepodplatiteľnou, tvrdou a prísnou!
Keď pred 2000 rokmi priniesol Kristus ľudstvu nový Zákon, Zákon Lásky, zvlášť zdôrazňoval, že tým neprišiel zrušiť starý Zákon Spravodlivosti, a že na ňom nemá byť zmenená ani len čiarka. Kristus svojim novým Zákonom Lásky teda neprišiel negovať a poprieť starý Zákon Spravodlivosti, ktorý zostáva naďalej v platnosti. Jeho účinky sa prejavujú oným drsne starozákonným: Oko za oko, zub za zub! Alebo inak povedané: Čo kto zaseje, to aj zožne.
No a práve utrpenie, ktoré človeka stretá, je prejavom Zákona Spravodlivosti. Je dôsledkom železného Zákona spätného pôsobenia, na základe ktorého spravodlivo žneme, čo sme vo svojej dávnej, alebo nedávnej minulosti zasiali.
Oko za oko, zub za zub! Do posledného haliera musí každý zaplatiť za všetko, čo učinil. Na vlastnej koži a mnohokrát naozaj veľmi bolestivo musí prežiť dôsledky toho, akým spôsobom on sám v minulosti cítil, myslel, hovoril a konal. Absolútne nič mu nebude odpustené!
Kristus povedal, že ak sa niekto previní voči Synovi Najvyššieho, môže mu to byť odpustené, ale ak sa previní voči Duchu Svätému, nebude mu to odpustené nikdy. Ani v tomto, ani v budúcom veku.
Kto je teda onen Duch Svätý? Je to tvorivá Vôľa Pána, vtlačená do stvorenia vo forme Zákona. Vo forme Zákonov stvorenia! Kto jedná proti nim, tomu nemôže byť odpustené nič z toho, čo učinil.
Svoju Vôľu vo vzťahu k správnemu životu človeka vo stvorení Stvoriteľ veľmi jasne definoval Desatorom a Kristovým posolstvom lásky k blížnemu, ako k sebe samému. Kto podľa toho nežije, stavia sa proti Vôli Najvyššieho. Tým sa ale stavia proti Duchu Svätému a preto mu nič nemôže byť odpustené. A vskutku ani nie je, nikdy nebolo a nikdy nebude. Dôsledkom toho je práve utrpenie, ktoré nás v živote stretá. Utrpenie je teda bolestným zhmotnením dôsledkov nášho vlastného prestupovania Vôle Najvyššieho, vyjadrenej v Desatore a v prikázaní lásky k blížnemu.
Kristus však priniesol ľudstvu nový Zákon. Zákon Lásky, ktorým je možné eliminovať tvrdosť Zákona Spravodlivosti. Ak totiž budeme milovať a ctiť si svojich blížnych, ak im budeme pomáhať, ak budeme voči nim dobrými a spravodlivými, v železnom Zákone spätného účinku sa nám potom musí vrátiť nazad iba láska, dobro, pomoc a spravodlivosť. Ak totiž platí: Oko za oko, zub za zub, bolesť za bolesť, tvrdosť za tvrdosť a strádanie za strádanie, tak rovnako platí: láska za lásku, dobro za dobro a spravodlivosť za spravodlivosť.
Jedine takto je možné eliminovať tvrdé účinky Zákona Spravodlivosti a to bez toho, že by na ňom musela byť zmenená hoci len čiarka. Kto teda žije v Zákone Lásky, môže očakávať iba dobro, šťastie a mier.
Kto ale nežije v Zákone Lásky, ten automaticky a samočinne spadá pod účinky Zákona Spravodlivosti, vyjadrenej slovami: Oko, za oko, zub za zub. Toho bude musieť postretnúť utrpenie, ktoré je dôsledkom tohto Zákona. Potom človeku nezostane nič iného, ako utrpenie prijať, lebo nie je ničím iným, ako ovocím jeho vlastného, nesprávneho jednania.
Ak ale chceme, aby sme sa utrpeniu v budúcnosti vyhli, ak chceme, aby nás už viac nemusel zraňovať železný Zákon Spravodlivosti, neostáva nám nič iného, ako podriadiť sa Zákonu Lásky. Podriadiť sa vo svojom myslení, cítení, reči a jednaní Vôli Najvyššieho, jasne definovanej v Desatore a v Kristovej výzve k láske k blížnemu, ako k sebe samému.
Stručne zhrnuté: Človeče, podriaď sa Vôli Božej a budeš šťastný! Ak sa ju totiž rozhodneš ignorovať, budeš trpieť. Nie tým, že by ťa snáď Stvoriteľ trestal. Budeš trpieť jedine neblahými dôsledkami svojho vlastného jednania.
Rozhodni sa ako chceš. Právo slobodného rozhodovania ti nebude upreté. Nikdy sa však nevyhneš dôsledkom, ktoré ti každé tvoje slobodné rozhodnutie prinesie.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Comments
Pridať nový komentár
Je mi jasné, že tento pán spamer, nikdy nezareaguje na žiadny komentár, preto ani ja nemám vôľu vyjadrovať sa k jeho "článkom". Tentokrát mi to už ale fakt nedalo, dokonca som to i celé prečítal, lebo mi bolo jasné už podľa názvu, že sa rozčúlim (a dnes mám an to správnu náladu). Toto je top blbosť akú som od smilana čítal.. resp. doteraz som od nikoho nič horšie nečítal! Ako chlape, nechcem ťa urážať alebo mať reči o tom, ako by ti malo byť zakázané čokoľvek písať (ja som za to tolerovať KAŽDÝ názor, bez ohľadu na to proti komu alebo čomu smeruje, lebo je to vždy len názor, teda prejav myslenia.. a dá sa zakázať myslieť?) ale teba by som asi fakt... nie, nezakázal by som ani teba, len si píš... :P
Inokedy sa nad tým všetkým, čo tu píšeš pousmejem, v princípe by sa s tebou raz za sto rokov dalo v niečom aj súhlasiť ale toto je nie že zlé alebo smiešne, toto hraničí s hyenizmom!
Najprv som čakal, že budeš nejak porovnávať.. napr. čo by bola láska bez nenávisti a zla, alebo vnímali by sme vôbec lásku ako lásku ak by sme nepoznali utrpenie a krutosť? ..to by som ešte zobral, ale toto?!
Chceš akože tvrdiť, že malé deti čo zomierajú na tie najhoršie choroby aké si len vieme predstaviť alebo tie čo zomierajú na hlad a vojny v Afrike sa niečím previnili? Čím sú vinné? Čím? Napíš jednu vec. Snáď sú zaťažené hriechom ich rodičov, ktorí ich splodili? Alebo proste trpia za hriechy iných vo všeobecnosti? Napíš jednu vec. Akokeby netrpeli na svete nevinní... alebo sme všetci vinní? Len ty si najúžasnejší určite. Tomu hovorím spravodlivosť!
Tvoje motto o povinnosti skúmať znie po prečítaní podobných článkov veľmi zvláštne. Vlastne by ti výsada myslieť asi mala byť odňatá, spolu so svojprávnosťou.. aspoň podľa tvojej logiky :)
Podriadiť sa zákonu lásky pod hrozbou utrpenia... fakt zaujímavý názor. Akurát že ide voči všetkému, čo láska predstavuje.
Presne ako hovorí Klimeux, mnohokrát trpia aj ľudia, ktorí sa ničím neprevinili (alebo sa až tak neprevinili, aby si zaslúžili povedzme rakovinu). A čo tí? Nedávno sa objavila na trhu knižka – román, ktorý údajne revolučne zodpovedá túto náročnú otázku. Tak som si ju túto jar prečítala. Na základe oslavných ód na autora uverejnených spredu, zozadu a dokonca! aj vo vnútri knižky som čakal nejaké extra ohurujúce vysvetlenie. Ale nič. Keď som sa prehrýzla cez všetky tie pasáže, kde sa podrobne opisovalo, na akých dobrotách si hlavný hrdina pochutnával na stretnutí s Bohom a akú krásnu má Boh záhradu, došla som k “originálnej” pointe – Boh necháva nevinných trpieť, lebo to vraj vie zúžitkovať vo svojich bližšie nešpecifikovaných plánoch. No tak to je úplne geniálne. Znechutene som vrátila knižku, ktorá mi ani najmenej život nezmenila (na rozdiel od čitateľov citovaných na zadnej strane obálky) a táto otázka je u mňa aj naďalej nedoriešená. Samozrejme, aj po Smilanovom príspevku.
Počuj, Klimaktérium - tento dovolím si ho nazvať ignorant je len obyčajný ignorant. Podľa mňa má možno aj nejaký psychický problém. Už dokonca aj ja som prestal čítať jeho choré výplody, lebo čo je veľa to je moc. Tento pablb nikdy neodpíše - musel by čeliť logickým otázkam, na ktoré sa už nehrabe. Hrozne mi pripomína nejakého jazdca na koni, ktorý všade kam chodí, páli všetko, čo vidí. A netrápi ho, čo sa bude diať potom, svoje srdiečko už má na mieste. Dokonca ako sa pohybujem aj po iných slovenských a českých fórach, tak niekde príde a zavesí ten istý blud ako tu v tom istom čase - čiže ide o spammera, ktorý si možno myslí, že nejako zmení svet, alebo ja neviem. Nerozumiem, čo tým sleduje. Každopádne odporúčam neragovať v rámci zachovanie duševného zdravia.