Moje meno je Rastislav, mám 17 rokov. Chodím do druhého ročníka na strednej škole. A rád by som Vám počas môjho krátkeho života porozprával pár vecí o tom ako to teraz chodí v reálnom živote. Viacerý z Vás si asi všimli ako to je s dôverou v niektorých ľuďoch v dnešnej dobe. Rodičia nás vedú k tomu, že veriť sa v dnešnej dobe nedá nikomu. žijeme v hektickej dobe v dvadsiatom prvom storočí. Lenže aj v tejto hektickej dobe sú nejaké sny a isté hodnoty v živote ktorých by sa mal každý jeden človek držať. Medzi najhlavnejšiu potrebu ktorú považujem za dôležitú je potreba priateľov. Položíte si asi otázku prečo je priateľstvo až také dôležité ? Priateľ nie je človek, ktorý ti dá odpísať polovicu písomky alebo ťa nebonzne učiteľovi, keď nemáš domácu úlohu. Priateľstvo je o dôvere, úprimnosti a o nejakej tolerancii. No nie je to super pocit keď ťa majú určití ľudia radi takého aký si? Príklad tolerancie priateľom je jedno, že trebárs ráčkuješ alebo máš hocijaké inaké chyby. Priatelia nikdy neuveria klebetám čo o tebe šíria ostatní v tvojom okolí, už keď sú tvoji naozajstní kamaráti tak sa ťa zastanú nech sa deje čo sa deje. Počet pravých priateľov vždy spočítaš na jednej ruke. Priateľov si za peniaze nekúpiš a ani ich nijako neoblbneš čo sa týka prvého dojmu. Priateľstvo nevznikne zo dňa na deň priateľstvo sa buduje niekoľko týždňov alebo kľudne aj dva – tri mesiace. Tak ako priateľstvo vzniká tak sa postupom času aj vyvíja. S priateľmi zažiješ tie pravé zážitky na ktoré budete s radosťou spomínať aj po niekoľkých rokoch. Zážitky zažijete hlavne cez letné prázdniny a prázdniny všeobecne. Lenže doba nie je taká ružová ako sa zdá poriadne priateľstvá sú väčšinou unikát. Avšak často krát niektorí ľudia len pred tebou predstierajú, že si ich kamarát. Lenže prečo? Prečo sú ľudia také monštrá? ľudia sú už raz takí z ľudí z ktorých nemajú žiaden úspech tak ich skrátka odhodia ako špinavú handru.  Alebo ľudia často krát súdia druhých podľa toho čo o ňom počuli od druhých nepozerajú na druhú stránku aký ten človek je povahovo radšej uveria klebetám od druhých. Až čas ukáže kto sa s tebou bavil naozaj záležalo mu na tebe vždy. Pretvárka a závisť vždy vypláva na povrch. ,,Na jazyku med v srdci jed“. často krát som narazil na ľudí ktorí sa vychvaľovali s počtami kamarátov koľko ich majú na Facebooku a Instagrame alebo v realite. Môj názor je na to vcelku jasný, polož si jednu otázku. ,,Koľko kamarátov ťa príde podporiť pred ťažkou operáciou ktorá ťa čaká za pár hodín?“  Hmm.... najlepší prípad je taký, že príde len jeden človek. Najhorší prípad je však často krát taký, že ťa nepríde pozrieť nikto. Netýka sa to len operácie môže sa to týkať trebárs aj ,,depkárskeho obdobia“ pokiaľ priateľom na tebe naozaj záleží tak nedovolia aby si sa utápal v depresiách. Sila priateľstva nepozná hranice. Úplne v poriadku je aj to keď si praví kamaráti píšu cez internet každý deň nie je to nič zlé práve naopak priateľstvo sa len utvrdzuje.

Stretol som sa s jedným prípadom konkrétne na základnej škole mal som dvoch kamarátov s ktorými som sa často bavil aj v reálnom živote, ale často sme si dopisovali cez Facebook. Až do tej doby než sa do toho začali montovať moji spolužiaci. Celú situácia vyhodnotili ako takú že sme teplí a spájali nás s LGBT komunitou. Čo nie je vôbec pravda len sme sa bavili viedli sme úplne normálne kamarátske reči. Kvôli posmeškom a urážkam sa mi kamarátsva po jednom roku rozsypali ako domček z kariet. Nedalo sa nič iné podniknúť spolužiaci sa chytili každej jednej maličkosti, tak pre pokoj bolo lepšie keď sme kontakty prerušili už navždy. Zo začiatku mi to bolo ľúto keďže som ostal sám ,ale povedal som si možno to predsa neboli praví kamaráti. Pravým kamarátom by boli posmešky a urážky ukradnuté. Pravý význam kamarátstva a priateľstva som pochopil až na strednej škole. Veľa krát sa rozpráva kamarátov zo strednej školy máš na celý život. Až na strednej vznikajú pravé priateľstvá ktoré trvajú až na vždy. Aj komunikácia v internetovom svete je dôležitá, nie vždy je možnosť rozprávať sa v realite. Čo je najdôležitejšie s ľuďmi môžeš ostať pomocou internetu vždy v kontakte aj po skončení školy ale po presťahovaní sa inam.

ďalšia dôležitá hodnota v živote je rodina. Rodina je tvorená mama, otec, ty a súrodenci. Spoločne žijete spolu v dome alebo v byte. Zažívate počas života nové a nové veci putujete životom. V každej poriadnej rodine by nemala chýbať láska, dôvera, úprimnosť a harmónia. Byť milovaný je tá najväčšia radosť. Keď máš kompletnú rodinu čiže zázemie už to je veľká výhra. Veľa ľudí berie rodinu ako samozrejmosť. Pritom osud je krutý nešťastie sa v rodine môže udiať zo dňa na deň. Tráv s rodičmi a so súrodencami čo najviac času dnes tu sú zajtra tu nemusia byť. Realita v dnešných rodinách je úplne iná než sa na prvý pohľad zdá rodičia sú väčšinu času v práci a deťom sa nevenujú naplno. Dieťa dostáva výchovu na miesto od rodičov od okolia. Dieťa potrebuje lásku a toleranciu od rodičov už od mala na rodičoch leží bremeno ako sa ,,vybarví“ osobnosť ich potomka v priebehu života. Osobnosť dieťaťa sa buduje postupom času na základnej škole zisťuje čo ho baví aké má záľuby poprípade si nájde kamarátov s ktorými trávi svoj voľný čas. Najťažšie obdobie má v deviatom ročníku kedy si vyberá strednú školu ktorá by ho bavila a ktorá ho uživí neskôr v budúcnosti. Pri výbere strednej školy dieťa pri sebe potrebuje mať oporu rodičov ktorí mu pomôžu sa rozhodnúť. Po výbere a následnom nastúpení na vybranú strednú školu sa mu začína nová etapa v živote. Na strednej škole sa dieťa akoby nachádza vydáva sa na cestu sebapoznania zisťuje kam to chce v živote dotiahnuť. Stredná škola ho pripraví na život tam vonku.