Áno, postav svojmu dietatu kolisku zo strachu, vychovavaj ho vo vycitkach, prikazoch, zakazoch no hlavne nech je vsadepritomna VYCITKA. Az jedneho dna dieta ma 18 rokov, pochopi, ze cestu si samo nezvolilo a nemoze takto ist dalej. Silnejsi jedinci to prijmu lahsie, senzitivni niekedy priam destruktivne. A to destruktivne sa stava dennodennym bremenom, s ktorym musis zapasit. Naraz sa zacnes naozaj UCIT. Vsetko odznova, ibaze o to tazsie, ze tie nanosy v hlave tam uz bohuzial su a nejdu  prec. Nastava BOJ. Najtazsi boj so sebou samym. So svojim strachom , ktory menujes kazdy den ako DOMOV.  A hlavne to PRIZNANIE si , ze si zil len v iluzii vytvorenej druhymi, nie vlastne kroky, nie vlastna tvar, len nejakka predstava inych a vykolajenie znamenalo drsnu vycitku, zhadzovanie vnutorneho ja, pocit menejcennosti. No samozrejme iluzia prinasa len na oko pekne veci a v skutocnosti je to malo a v podstate len znicujuce podstatu cloveka, taky aky je, geneticky a s vlastnym ja. Nenechat sa zahnat do kuta a potom nevyskocit z klietky ako zviera je tazka uloha, o to tazsia ked to vidis vsade okolo seba a vnutorne nesuhlasis a pritom robis to iste. Hadzes sa do spiny, ktoru cez den obchadzas, v noci sa v nej priam kupes a to naschval ako PROTEST. A to nie ty, ale tvoje podvedomie to tak vnima a presne kona za nas. Za to ciste detske nevycitave zmyslanie.  A co z toho? Len sam sebe si clovek ublizi aby to pocitil poriadne, nechape najprv preco, na co ,o com, niekedy si to nikdy neprizna , ze chyba je nie len ze v tebe, ale aj v hodnotach , ktore boli vystavene minulou iluziou. A teraz si to splechni do ksichtu a bojuj a pracuj na tom. Nezvlada to skoro nikto. Ale ta spina je potrebna prave k tomuto, ak to inak nejde, aby prislo UVEDOMENIE. Ale nie uvedomenie formou zakazu, to nikdy nepomohlo, ale naozaj to hlboke, kde musis ukazat len seba, svoje ja, co chces TY naozaj, co LUBIS. A vtedy budes nepriestrelny, ziadne pochybnosti o sebe, ziadne vycitky o sebe a ziadne zahnanie do kuta, iba cisty pravdivy pocit, ziaden hnev, krik, frustracia...iba slobodne ja..