Vracia sa mi spat co som kedy urobila, minulost ma dobehla, dobehol ma moj vlastny strach a pocit menejcennosti.Moja vlastna obrana sa otocila oproti mne do mojho vlastneho boja...Egoisticke zrkadlo so zastitou usmievavej a uprimnej tvare..nikdy som tomu nerozumela preco to robim, kde si to cele…
A zrazu si vo svojej vlastnej klietke, snažíš sa oklamať, že veď to vydržíš, ale stačí malý tón externého klamstva a zrútiš sa dole dole až na dno k sebe.Vrátiš sa k sebe, kde je len tvoje ja, tvoje čisto a prázdno. .. rivers always reach the sea.priznať si prečo nemôžu veci fungovať , ako ty chceš…
Je zaujimavé aké existujú spojenia. Že niektoré sa ihneď napoja bez otázky len tak , proste už tam sú. A niektoré,,,no nie sú. Aj keby sa človek veľmi snažil a chcel, to spojenie tam nie je.Ako je to možné? Ísť len po ceste a príjmať a nepríjmať. A potom je ale otázka, čo ak, čo keď? Veď si…
Áno, postav svojmu dietatu kolisku zo strachu, vychovavaj ho vo vycitkach, prikazoch, zakazoch no hlavne nech je vsadepritomna VYCITKA. Az jedneho dna dieta ma 18 rokov, pochopi, ze cestu si samo nezvolilo a nemoze takto ist dalej. Silnejsi jedinci to prijmu lahsie, senzitivni niekedy priam…
V hlučnom zhluku hluku ľudí zaznel tón. Prerezal lebku, blanu, záhyb a vletel priamo do synapsií pocitov.Život.
Hnus, sex a dekadencia... Vsetci sa tvaria, ze je to zle a nepripustne a pritom kazdy to z casu nacas pouziva ako prostriedok vymanenia sa zo sveta systemu a vnutornych panelov zvierajucich pocit menom CIT. Klamari...vacsina. Len sa nepozriet do svojho vnutra, zrkadla svojej duse cez tie dve bulvy…
Zvieram v duši,kráľovskú korunu na trónoch klamstvaa srdce mi buší,praskajúce laná nervov môjho zverstva.
TY sa vždy vieš pozrieť hlboko do môjho ja,TY ma vidíš veľmi jasne cez kilometre a predstavy,TY si so mnou spojený, hlasom mojím a tvojou rukou,TY mi dávaš dôvod nenávidieť tvoje lásky a zároveň ich milovať,TY si bol a aj si mojím svedomím, ktoré ma dodnes hryzie,TY si príčína mojich úzkostí a…
Vlasy vejú, hrdosť stojí pod oknom,oči sa smejú, v duši rastie nový strom,báseň bola piesňou, rieka tečie za nami,ožívam s novou tiesňou, nová jar ťa omámi.A mňa bolí, bolí, bolí,v mojej duši, v tvojom poli.A nás bolí , bolí, bolí,naša pýcha, rana v soli.Z vnútra mi dýchaš, ďalšia zrada odvahy,s…
Pocit..ten,ktorý ma vzdiaľuje od žijúceho kĺbka menom "život"...keď sedím v električke a mladé rozhovory ma obchádzajú a odrážajú sa od mojej úzkostlivej mysle...keď ostatní si neuvedomujú pravidelnosť rytmu svojho dychu, kým mne zviera hrdlo každý jeden úhoľnatý vzdych...kým sa dvaja ľúbia, ale…
Comments
Pridať nový komentár
Hm, toto mi pripadá ako výkrik niekoho, koho aktuálne niečo naštvalo... byť naštvaný nie je zlé, ale nie je lepšie nechať to odstáť a dať tomu nejakú formu? Lebo „všetci“ a „každý“ sú silné slová. A navyše nepravdivé. Nerozumiem poslednému odstavcu o nekonečne, podľa mňa sa tam vôbec nehodí, nemá s predošlou témou nič spoločné a ak má, chýba mi prepojenie. Nejaké síce tuším, ale vôbec neviem, či správne. A kde sa podela diakritika?
Presne ide o to vyvolať otázku , kde je diakritika. schválne písané bez, ako aj to, čo je písané...hranice, morálka, schovávanie sa za činy druhých a nebranie zodpovednosti za seba, jedine ukazovať prstom na druhých. A potom ešte , čo je vlastne pravdivé, kto to vie vysvetliť?