Je zaujímavé ako sú niektoré pocity protichodné....na jednej strane tupá bolesť zarývajúca sa priamo do všetkých chlopní a závitov a na tej druhej akási neustála túžba aspoň na chvíľku precitnúť do minulosti a vidieť to krajšie svetielko, ktoré občas svietilo na cestu... Akí sme maličkí, ešte obaja sme len malým semienkom vo veľkej pláni. Prečo si máme večne niečo odpúšťať a hanobiť? Zmysel mi to celkom nedáva, mohli sme sa len nechať unášať prúdom pocitov... a čo , že nás to občas hodí na ostré skaly, potom znova príde tichá hladina... Len chcem povedať, že spomínam na veci v dobrom, lebo ani tie skaly neboli tak ostré, ako to, čo chtiac nechtiac cítim, keď sa ocitnem na našej spoločnej hladine...Vďaka
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Vracia sa mi spat co som kedy urobila, minulost ma dobehla, dobehol ma moj vlastny strach a pocit menejcennosti.Moja vlastna obrana sa otocila oproti mne do mojho vlastneho boja...Egoisticke zrkadlo so zastitou usmievavej a uprimnej tvare..nikdy som tomu nerozumela preco to robim, kde si to cele…
A zrazu si vo svojej vlastnej klietke, snažíš sa oklamať, že veď to vydržíš, ale stačí malý tón externého klamstva a zrútiš sa dole dole až na dno k sebe.Vrátiš sa k sebe, kde je len tvoje ja, tvoje čisto a prázdno. .. rivers always reach the sea.priznať si prečo nemôžu veci fungovať , ako ty chceš…
Je zaujimavé aké existujú spojenia. Že niektoré sa ihneď napoja bez otázky len tak , proste už tam sú. A niektoré,,,no nie sú. Aj keby sa človek veľmi snažil a chcel, to spojenie tam nie je.Ako je to možné? Ísť len po ceste a príjmať a nepríjmať. A potom je ale otázka, čo ak, čo keď? Veď si…
Áno, postav svojmu dietatu kolisku zo strachu, vychovavaj ho vo vycitkach, prikazoch, zakazoch no hlavne nech je vsadepritomna VYCITKA. Az jedneho dna dieta ma 18 rokov, pochopi, ze cestu si samo nezvolilo a nemoze takto ist dalej. Silnejsi jedinci to prijmu lahsie, senzitivni niekedy priam…
V hlučnom zhluku hluku ľudí zaznel tón. Prerezal lebku, blanu, záhyb a vletel priamo do synapsií pocitov.Život.
Hnus, sex a dekadencia... Vsetci sa tvaria, ze je to zle a nepripustne a pritom kazdy to z casu nacas pouziva ako prostriedok vymanenia sa zo sveta systemu a vnutornych panelov zvierajucich pocit menom CIT. Klamari...vacsina. Len sa nepozriet do svojho vnutra, zrkadla svojej duse cez tie dve bulvy…
Zvieram v duši,kráľovskú korunu na trónoch klamstvaa srdce mi buší,praskajúce laná nervov môjho zverstva.
TY sa vždy vieš pozrieť hlboko do môjho ja,TY ma vidíš veľmi jasne cez kilometre a predstavy,TY si so mnou spojený, hlasom mojím a tvojou rukou,TY mi dávaš dôvod nenávidieť tvoje lásky a zároveň ich milovať,TY si bol a aj si mojím svedomím, ktoré ma dodnes hryzie,TY si príčína mojich úzkostí a…
Vlasy vejú, hrdosť stojí pod oknom,oči sa smejú, v duši rastie nový strom,báseň bola piesňou, rieka tečie za nami,ožívam s novou tiesňou, nová jar ťa omámi.A mňa bolí, bolí, bolí,v mojej duši, v tvojom poli.A nás bolí , bolí, bolí,naša pýcha, rana v soli.Z vnútra mi dýchaš, ďalšia zrada odvahy,s…
Pocit..ten,ktorý ma vzdiaľuje od žijúceho kĺbka menom "život"...keď sedím v električke a mladé rozhovory ma obchádzajú a odrážajú sa od mojej úzkostlivej mysle...keď ostatní si neuvedomujú pravidelnosť rytmu svojho dychu, kým mne zviera hrdlo každý jeden úhoľnatý vzdych...kým sa dvaja ľúbia, ale…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Šepocem do uška
Ľúbezné slová
Hladím ťa po vlasoch
Keď môjmu srdcu
Načúvaš
V tichu sa túlime
Aby sme sa dušami
Objímali
A v nemej prítomnosti
Boli jeden s druhým.
Oči sa nám obom
Zatvárajú
A my spolu zaspávame
By sme sa i v snoch
Tešili spolu navzájom
Atlantics je debut filmovej režisérky Mati Diop francúzsko-senegalského pôvodu z roku 2019 odohrávajúci sa v Dakare – prímorskom hlavnom meste Senegalu. Romanticko-nadprirodzený lyrický príbeh ovinutý rúchom tajomstva nás sprevádza rôznymi sociálnymi vrstvami Dakaru – chudobnými podmienkami…
Nemám čas na seba,
Ale mám čas na teba.
Nechcem žiť už bez teba,
Keď ešte nič sa nezačalo,no teda!
Chcem len vysvetlenie
A kus tak aj pochopenie.
Cítim sa beznádejná
Moja láska je k tebe veľmi chcená.
Nie je pre mňa ľahké nosiť toto bremeno,
Chcem s tým skončiť, ale neviem ako na to!
𝔞𝔲𝔱𝔬𝔯 𝔓𝔞𝔳𝔬𝔩 ℭ𝔥𝔯𝔞𝔭áň
𝔎𝔢ď 𝔰𝔬𝔪 ť𝔞
𝔰𝔱𝔯𝔢𝔱𝔬𝔩 𝔩á𝔰𝔨𝔞,
𝔰𝔯𝔡𝔠𝔢 𝔪𝔦
𝔷𝔫𝔬𝔳𝔞 𝔟𝔦ť 𝔷𝔞č𝔞𝔩𝔬,
𝔰𝔦 𝔨𝔯á𝔰𝔫𝔞 ž𝔢𝔫𝔞,
𝔱𝔳𝔬𝔧𝔢 𝔰𝔯𝔡𝔠𝔢 𝔫𝔦𝔢č𝔬
𝔪ô𝔧𝔪𝔲 𝔳𝔯𝔞𝔳𝔢𝔩𝔬.
𝔐á𝔪𝔢 𝔰𝔳𝔬𝔧 𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱,
𝔰𝔳𝔢𝔱 𝔭𝔩𝔫ý 𝔩á𝔰𝔨𝔶,
𝔨𝔯𝔞𝔧š𝔬𝔢𝔥𝔬 𝔳𝔢𝔯𝔲 𝔫𝔦𝔢𝔱,
𝔧𝔢 𝔳𝔢𝔯𝔲 𝔨𝔯á𝔰𝔫𝔶.
𝔐𝔶 𝔪á𝔪𝔢
𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱,
𝔭𝔯𝔢 𝔫á𝔰 𝔰𝔱𝔳𝔬𝔯𝔢𝔫ý,
𝔪𝔶 𝔪á𝔪𝔢 𝔳𝔩𝔞𝔰𝔱𝔫ý 𝔰𝔳𝔢𝔱
𝔳 ň𝔬𝔪 𝔰𝔪𝔢…
Najčastejšie otázky o deťoch s ADHD v škole:
Je dieťa s ADHD aj agresívne?
ADHD sa zvyčajne s agresivitou nespája. Deti s ADHD môžu mať emočnú dysreguláciu, čo v kombinácii s ich impulzívnosťou môže mať výrazný vplyv na ťažkosti so sebaovládaním hnevu. Epizódy „závažnej poruchy kontroly so slovnou…
Na krídlach harpyí si mi život vzala,
milovala, zabila a odkopla z ľútosti,
beznádej do zlatého kalichu vliala
a previedla ukážkou pekelných bytostí.
Kam si sa láska stratila?
Putujem infernom sám, smädný a hladný.
Snáď si sa do prekliateho zámku vrátila,
kde stretol som ťa pred…
Comments
Pridať nový komentár
krásne zamyslenie...
Možno trochu krátke, ale na druhej strane je v tej stručnosti povedané všetko, čo malo zmysel. :)
Zostaň s múzou!
S pozdravom Dušan Damián.