Tak ako vánok vpletie list do vlasov,
jak kovová čižma čo neomína.
Starec svoju sviecu po polnoci zhasol.
Neostáva mu iné než spomínať.
Všetka tá ľahkosť oči mu dráždi.
Už nevie, čo by zažiť chcel.
Zafŕka nevrlo na úsmev každý.
I ten, ktorý nevidel.
Poďakuje za kôročku chleba,
nadáva pritom na pána.
Prijať jeho dary - toho sa nebál,
biblia je zakopaná.
Pamätá už len pramatky spev,
čo nad kolískou lúdila.
Hlasom neistým kus piesne zasipel,
pamäť mu potom zblúdila.
Mieša pach prachu a olova,
s parfumom prvej zo sna.
Málokto by jej odolal,
málokto by ju dostal.
Však všetko krásne vyhníva,
pomaly ale isto.
Skončila láska ohnivá,
život akoby vyschol.
Veď čo sa stane z človeka,
keď ho nik nemiluje?
Len silueta ďaleká,
len smútok
nemý tu je.
Comments
Pridať nový komentár
Gino... veľmi nevyvážené. Možno to má pre Teba nejakú citovú hodnotu, ale po formálnej stránke to pôsobí veľmi nevyvážene, skoro až odfláknute. Nehnevaj sa na mňa...
Tak čo už no... aj by som sa obesil, ale nemám na čo :)
... Ty si kus koňa, povedal Ti to už niekto? No, niekto to urobiť musel. ;)
(Deje sa niečo? Či len mne hrabe? Mám z Teba taký nejakú zvláštny pocit.)
DNes si dovolím ten luxus a poviem ti, že vždy sa niečo deje :D
Asi som nepochopila to s tým luxusom (blondína). A aj by som sa spýtala, čo sa deje, ale nepredpokladám, že verejná diskusia je vhodné miesto, odhliadnuc od toho, že asi ani nie som človek, ktorému by si sa mal chuť zdôverovať :)
Naopak, ty si jediný človek, ktorému by som sa zdôveril :)
Kebyže jem, tak mi zabehne. Robíš si srandu?
A ak sa nenahneváš, tak chcem vedieť, ktorý presne kus Koňa som :D
a veruže nerobím, zdôveriť sa kvázi cudzej osobe je lepšie lebo to nemá kvázi komu vyzradiť
Ktorý kus koňa? A vieš, že neviem? Možno ľadvina :D