Tam, kdesi za hlbkou morí,

kde všetok svetabôľ horí a

srdce na vrchole radosti stojí,

Čaká ma život, samotný sám,

Bez úzkostí a tmavých chmár.

Tam, kdesi za oblohou modrou,

Kde človek nepýši sa módou

A každý pláve slobodnou loďou,

Stretne ma myseľ, jasná, čistá,

bez pichľavého trniska.

Tam, kdesi na konci cesty skalistej,

Kde hrávajú sa dietky Pani Hmlistej

A tvár ti zakrýva závoj tmy čiernistej,

Dotkne sa ma pocit, ľudský, zdravý,

Že kdesi za hlbkou morí,

Skončí sa ten život,

urýchlený, dravý...