Rany v prstoch, rana v hlave, rana uprostred...rany su vsade, je mi jasne ze ludska bytost je len z tkaniva, svalov, koze, ale aj z tej najtensej vrstvy z pocitov , aach ako lahko sa natrhnu a vytvoria dieru . Aj ta najmensia vytvori priamy zasah a z tej rany zacnes krvacat neprestajne a dlho...Kolko takych trhlin mam v sebe ja a niektore sa len velmi pomaly hoja ine zas hnisaju. Niekto ma a iny nie varovaci signal predist priamym zasahom. Moj je jasny a znacny, velmi vie potlacit moju osobnost a stiahnut do uzkosti, ale prave on posobi znacnu bolest a rany druhym. Je to vsak podstatne , aby som sa mohla vratit ku svojej podstate ja a nahliadnut do podstaty inych a roznych veci.

Mam ten svoj svet, imaginarny plny protichodnych veci, nerozumeju mu viaceri, ale ved ako mozu, ked len ja viem tu prapodstatu mojho konania a pocitov. Hram mnoho hier ale vzdy len ta jedna je zakladna, ta ktora sa meni na melodramu velmi casto a sprevadza ju hudba, muzika mojho stastia, padu, sebaklamu a vyjasnenia. Zelam si , aby vsetky rany sposobene mojim svetom sa co najrychlejsie zahojili, pokryly novou vrstvou pocitov, lebo naozaj moj svet nestoji za skazu ostatnych svetov, ktory ma kazdy z nas...