Evolučná teória patrí k jedným zo základných pilierov, o ktoré sa opiera ateistický svetonázor a materialistický pohľad na svet. Je však paradoxné, že práve hlboké pochopenie podstaty evolučného procesu potvrdzuje existenciu Vyššej Inteligencie, ktorou bol tento proces riadený.
Materialistický pohľad na evolúciu totiž predpokladá, že ide o vývoj od najjednoduchších foriem života až k tým najzložitejším a to prostredníctvom slepého a náhodného výberu. Celé si to môžeme pripodobniť ku nepripravenému žiakovi, ktorý rieši test. Na každú otázku v teste je daných desať odpovedí – desať možností. No a keďže žiak je nepripravený, krúžkuje svoje odpovede iba systémom náhodného výberu.
Presne takýmto spôsobom si teda materialisti a ateisti predstavujú i evolučný proces. Podľa nich aj príroda postupovala práve takýmto spôsobom čo znamená, že ak sa vývoj nachádzal na určitom nižšom stupni, iba čisto slepým a náhodným výberom sa hľadali ďalšie vývojové možnosti, pričom napokon úplne náhodne, prostredníctvom pokusov a omylov sa takáto možnosť napokon našla a vývoj mohol postúpiť o krôčik dopredu.
Takáto je teda podstata materialistickej predstavy evolučného vývoja, ktorá predpokladá, že vedomie sa vyvíjalo spolu s vývojom hmoty a to sériou náhodných pokusov, omylov a náhodne nachádzaných riešení.
Takáto úvahy však majú jeden háčik! Už dávnejšie som totiž čítal istú vedeckú teóriu dokazujúcu, že ak zoberieme do úvahy celkový čas vývoja života na našej planéte od jeho prazákladných počiatočných foriem až ku človeku súčasného typu, toto obdobie je jednoducho príliš krátke na to, aby ho príroda stihla uskutočniť prostredníctvom slepého výberu čisto náhodných možností. Ak by sa to totiž dialo práve takýmto spôsobom, evolučný vývoj na zemi by musel byť omnoho, omnoho dlhší, než v skutočnosti reálne bol.
Z tohto faktu teda vyplýva, že príroda sa vo svojom vývoji od najjednoduchších foriem k najdokonalejším vôbec nesprávala ako nepripravený žiak, náhodným spôsobom krúžkujúci odpovede v teste. Evolúcia v skutočnosti prebiehala úplne inak! Správala sa ako žiak, ktorý sa na test dobre pripravil a preto už dopredu pozná správne odpovede. Jednotlivé kroky v evolučnom procese na našej planéte boli uskutočňované VEDOME! S plným vedomím toho, ktorá vývojová možnosť je správna!
Evolučný proces bol preto procesom vedomým a nie náhodným! Jedine ak zoberieme do úvahy túto skutočnosť je totiž možné vtesnať evolučný vývoj na našej planéte do toho vymedzeného časového obdobia, v ktorom podľa vedeckých poznatkov v skutočnosti prebehol. Iba ak pripustíme túto možnosť môže všetko súhlasiť. Inak nie!
Inak, čiže tak, ako sú o tom presvedčení materialisti a ateisti, to znamená prostredníctvom čisto náhodného výberu by tento vývoj nebolo možné v danom čase stihnúť.
Skutočné, hlboké pochopenie podstaty evolučného procesu je teda potvrdením existencie Stvoriteľa. Potvrdením existencie Vyššieho Princípu, ktorý posúval vývoj na našej planéte vedomým spôsobom. Evolučný proces je teda príbehom dobre pripraveného žiaka, ktorý s prehľadom zakrúžkovával správne odpovede v teste a práve preto, že a nemýlil a nepochyboval mohol stihnúť tento test úspešne vypracovať v presne stanovenom čase, ktorý bol naň určený.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Comments
Pridať nový komentár
Povedala som si, že k smilanovym príspevkom sa nebudem vyjadrovať, pretože podľa mňa sem nepatria - to, čo píše, nemá s literatúrou absolútne nič spoločné. A navyše súdiac podľa nulových reakcií si komentáre k nim ani nečíta, vlastne na tomto blogu nečíta vôbec nič - len občas príde, vykydne tu svoje názory a zase sa na čas stratí. Napriek tomu mi toto nedá a tak píšem aspoň pre čitateľov, keďže oslovovať autora je hrach na stenu hádzať.
Aj ja mám niekedy pocit, že evolúcia nemohla byť. Ale z úplne opačného dôvodu ako autor. Mne sa niekedy zdá jednoducho nemožné, aby náhodný výber dopustil, aby boli živé organizmy vybudované tak neefektívne a hlúpo! Bunka väčšinu svojej energie venuje naprávaniu omylov a nezmyslov, ktoré povyvádzala. Namiesto najpriamejšej cesty, ktorá by mohla šetriť čas a energiu vykonáva jednotlivé akcie všakovakými okľukami a zablúdeniami. A ten lepší prípad je, keď svoje omyly ešte dokáže odstrániť - horší je, keď neodstránený nezmysel zostane škodiť celému organizmu.
Napríklad, doteraz nepochopím, kde bol tlak prírodného výberu, keď vznikali tieto nedostatky ľudského tela:
- menštruačné krvácanie (predátor, tu som, len poď na mňa)
- inervácia vnútra orgánov, hlavne vaječníkov, maternice, čriev a zubov (pračlovek zvíjajúci sa od bolesti, ktorej nemôže uľaviť, iste ľahko unikal predátorom)
- najhustejšie ochlpenie je v záhyboch tela (nech žijú mikroorganizmy!)
- rozťahovanie panvových kostí pri pôrode (au)
- opakujúce sa nič nekódujúce sekvencie vo vnútri chromozómov (na koncoch ľudských chromozómov to má ešte aký-taký význam, ale nie inde)
A niekto tvrdí, že to takto bolo stvorené úmyselne?! Nuž áno, aj mne sa občas vidí ako jediné možné vysvetlenie to, že ľudia naštvali Boha tou príhodou s jablbkom. Samozrejme, obdobné hlúposti sa nachádzajú aj u iných živých organizmov. A samozrejme, ešte existuje aj alternatívne vysvetlenie - že spomínané neefektívnosti sú na niečo dobré, len sme ešte neprišli načo...
Raz cítim úžas, že to vôbec nejako funguje, veď koľko nukleotidov musí byť na správnom mieste, aby bol gén ako-tak funkčný - vtedy sa mi naozaj zdá, že na to sú 4 miliardy rokov prikrátke. Raz zase žasnem, že niektoré javy, ako vyššieuvedené nezmysly, ešte pretrvávajú a že prečo ich evolúcia už dávno nevytlačila. No stále viem, že je to len môj pocit, nemám naň nijaký dôkaz a keby som to chcela začať hlásať, okrem odhadov potrebujem aj nejaké čísla. Preto by ma zaujímalo, či autor, keďže tak hlboko chápe podstatu evolučného procesu, robil aj nejaké výpočty, ktoré by to dokazovali.
Už len prvý odstavec je paradoxný, sám o sebe. A prirodzený výber by stihnúť možné bolo. Ak by nebolo prečo by sa Boh ponáhľal? Je dokonalý?
Hej, vy Ježišisti môžte už len vracať, lebo nechápete samých seba, až nakoniec vyvrátite všetko a čistá hádam dostanete rozum.
Upokoj sa a nehádž všetkých do jedného vreca.
K tejto téme sa vyjadrovať nebudem, keďže v sa v danej oblasti veľmi neorientujem. Ale chcem len podotknúť, že nie každý, kto tvrdí, že verí v Boha (Ježiša), v Neho aj naozaj verí a žije podľa toho.
Mne osobne sú tiež Smilanove príspevky skôr proti srsti, lebo nevyznávam tento agresívny štýl. Človek by sa mal snažiť svedčiť o tom, v čo verí, svojím životom, a nie presviedčať násilnými a zastrašujúcimi rečami. Lenže tak to býva, že často kričí ten, kto je od pravdy ďaleko, bije sa do pŕs a vraví, že verí v Boha (pritom je otázne, v akého boha vlastne verí), a potom podľa takýchto ľudí sú globálne posudzovaní všetci, čo sa k Bohu hlásia.
Nie každý, kto v Boha verí, vyznáva Smilanovu filozofiu.
pekné, ale nedokonalosť je podľa mňa v tomto OK, nikto predsa nepovedal že sme sa dovyvíjali, a že tieto nedostatky (krvácanie) sa časom neodstránia - pritom ťažko určiť aký dlhý čas to bude (ak sa medzitým nevyvraždíme). Mňa skôr škrie, prečo vôbec umierame? Prečo nie je iná možnosť? Tam je podľa mňa niekde chyba, pretože organizmy sú naprogramované aby starli a umierali - ale prečo? Prečo nemajú schopnosť sami sa opraviť, ak majú teda schopnosť opraviť sa čiastočne, prečo nemajú schopnosť opraviť sa celkom??? Ako salamandra, keď jej labka dorastie.
A s vetou že tu svoje názory vykydne na sto percent súhlasím, možno by bolo vhodné použiť až slovo vygrcne. Ibaže pochybujem že sú to čisto jeho názory a nie je ovplyvnený nejakou pofidérnou propagandou.
Nuž, na otázku, prečo nemôžme byť nesmrteľní, nikto nevie s istotu odpovedať. Myslím však, že to technicky ani nejde - v každej bunke sa za kratší či dlhší čas musí vyskytnúť závažná mutácia, ktorá unikne všetkým opravným mechanizmom. A tá mutácia spôsobí jej smrť, nesschopnosť deliť sa, alebo úplné zbláznenie a premenu na nádorovú bunku. Keby sme žili večne, toto by sa po čase stalo všetkým bunkám nášho tela. Ak by sme mali lepšie opravné mechanizmy, mohli by sme žiť dlhšie, ale nikdy nie večne. Druhá vec je neustála zmena prostredia. Keby sme aj neumreli starobou, usmrtila by nás naša neprispôsobivosť meniacemu sa prostrediu.
Nuž práve na túto otázku je podľa mňa jednoduchá odpoveď. Smrteľnosť je dôležitá práve preto, aby bola nejaká evolúcia vôbec možná. Bez obmeny generácií nie je ani žiadna evolúcia.
Technicky by sa nesmrteľnosť možno i dala dosiahnuť (ak odhliadneme od "smrteľnosti" vesmíru), ale tým by sme zafixovali stav. Jedine že by sme umožnili nejakú riadenú obmenu našich organizmov pri zachovaní prenosu vedomia, možno niečo také by šlo urobiť.
Nedokonalosť už vyplýva priamo z toho náhodného výberu - evolúcia je slepá. Možno pár jedincov prežilo nie preto, že boli "dokonalejšie", ale mali proste len šťastie. Alebo sa zároveň s pozitívnou zmenou udiala i negatívna a tá pozitívna prevážila, tak sa to spolu presadilo...
Materializmus nemá žiaden problém s tým, ak by evolúcia nebola. Dokonca nemá problém ani s kreacionizmom - ak by mu fakty nahrávali, čo sa zaťiaľ podľa mňa nedeje. Veď jedného dňa možno my sami stovríme nový život.
S tými žiakmi to je jednoduché. Čím viac správnych odpovedí zakrúžkujú, tým viac jedla dostanú. A onedlho budú už len tí, čo krúžkujú dostatočne dobre, poprípade celý druh vyhynie ako slepá vetva.
Času bolo habadej. Samozrejme, nie sme tak ďaleko, aby sme vedeli tú pravdepodobnosť spočítať, ale intuícia mi skôr hovorí, že by to šlo i omnoho rýchlejšie.
A na záver - nepodceňovať silu náhodného výberu. Odporúčam do pozornosti "Monte-carlo" algoritmy, ktoré vedia niektoré typy úloh riešiť veľmi efektívne, a to vpodstate náhodným tipovaním. Napr. taká komplikovaná hra Go sa momentálne asi najlepšie rieši práve týmto spôsobom.
Ale prečo musí byť nejaká evolúcia? Evolúcia je podľa mňa len dôsledok toho, že nemôžeme žiť večne kvôli neustálej zmene prostredia.
V každom živom oganizme každej DNA bunky skôr či neskôr zažije "obmenu". Problém je v tom, že každá z nich inú a tým prestáva byť možná ich spolupráca. Preto treba znova a znova začínať od jednej bunky, ktorej dcérske bunky budú zase na nejaký čas synchronizované, a mutácie sa tiež trochu eiminujú.
Nuž evolúcia "musí" byť z aspoň dvoch dvôvodov. Jeden je aby bol vôbec možný nejaký vývoj z jednoduchšieho k zložitejšiemu aj pomocou náhodných zmien.
Tu by sme možno mohli organizmus v nejakom momente zafixovať a povedať si, že už je dostatočne dokonalý. Ale tu narážame na druhý dôvod a tým je tá adaptabilita. Tá by opäť bola problematická bez evolúcie. I keď adpatabilitu by sme možno mohli nahradiť technológiou. Čiže od určitej úrovne by sa možno naozaj dalo pokračovať aj bez tej evolúcie. Čiže tak trocha antropický princíp - keďže sme tu a pýtame sa, musela byť aj evolúcia. Inak by sme tu totiž neboli a nepýtali sa...
Ale máš pravdu v tom, že ak by bolo nemenné ideálne prostredie, tak v zásade žiadnu evolúciu netreba, a stav môže ostať zafixovaný. To ale nie je realita nášho vesmíru. A ťažko si aj také prostredie predstaviť. Akonáhle je tam viac ako jeden jedinec, či nebodaj viac ako jeden druh, tak nejakým spôsobom zrejme začnú súperiť o zdroje.