Toto je len taká hlúposť na odľahčenie: zbierka výrokov, z ktorých niektoré sa v minulosti objavili ako moje motto a niektoré sa možno ešte len v budúcnosti objavia. A na všetky mám copyright. :-)
Vylepšené príslovia a porekadlá
Nikdy som nevedela, že to môže dopadnúť až tak zle, kým som to neskúsila (aktualizovaný výrok "nikdy neviete, čo dokážete, kým to neskúsite").
Kto chce kam, pomôžme mu tam. Ale v žiadnom prípade mu nepomáhajme späť!
Čo nás nezabije, to nás oslabí, aby nás mohlo zabiť to, čo príde potom.
Kto druhému jamu kope, ešte netuší, že mu za tie nadčasy nezaplatia!
Práca má horký korienok, ale sladké ovocie. Všetci však akosi zabúdajú na to, že počas čakania na dozretie ovocia môžme umrieť na podvýživu.
Človek mieni, rodič mení.
Láska aj hory prenáša. Lenže nie na veľké vzdialenosti...
On do teba kameňom, ty do neho ešte väčším.
Za dobrotu do blázinca (za dobrotu na žobrotu).
Kto nič nerobí, tomu nič nepokazia (kto nič nerobí, ten nič nepokazí).
Všetko sa dá, len treba, aby chcela osoba za to zodpovedná (všetko sa dá, len treba chcieť).
Všetko sa dá, len treba nechcieť, aby to zariadili Murphyho zákony (Všetko sa dá, len treba chcieť).
Rôzne postrehy
Všetci máme právo na šťastie, ale povedzte mi, ako si ho môžeme právne vymáhať...?
(reakcia na tvrdenie, že nemôžem mať názor na sex:) Ale veď astronómovia majú svoje názory na vznik vesmíru a tiež ho nezažili!
Murphyho vianočný zákon: Najpravdepodobnejší termín nájdenia miesta, kam sme odložili vianočné ozdoby, je jún (aby sa do decembra stihli znovu stratiť).
Autobusový poriadok podľa Murphyho:
Ak prídete na zástavku MHD o päť minút skôr, autobus príde o päť minút neskôr
AK prídete na zástavku MHD presne načas, autobus príde o minútu skôr
Murphyho predpoveď počasia:
Vyloženie si dáždnika z kabelky a jeho nechanie doma vyvoláva dážď.
Poznáme len tri druhy piesní: 1. o láske, 2. život je nanič, 3. život je nanič kvôli láske.
Psychológov možno rozdeliť na dve skupiny: 1) tých, čo vám povedia niečo nové a 2) tých, čo vedia, o čom je reč.
Prečo je kvet symbolom čistoty a nevinnosti, keď je to pre rastlinu pohlavný orgán?
Polčas rozpadu mojich názorov je veľmi dlhý.
Písať pre seba je ako prednášať prázdnej miestnosti. Mne to predsa stačí mať v hlave!
Každý deň života je ako stierací žreb. A výhry v ňom možno nájsť s rovnakou frekvenciou.
Odkladajte splnenie svojich prianí ako sa len dá. Uvidíte, že to očakávanie predtým bolo oveľa príjemnejšie, než následná katastrofa.
Na školskú nôtu
Škola je najviac zo všetkého dobrá na to, aby sme sa vedeli tešiť z prázdnin.
Prázdnin, snehu a vyfúknutých veľkonočných vajec nikdy nie je dosť.
Dejiny Zeme stratili na zaujímavosti v dobe, keď vznikol človek... (na margo toho, že ma zaujímala paleontológia, ale nikdy nie dejepis)
(vysvetlenie, prečo sa nemôžem učiť angličtinu čítaním si anglických článkov na témy, ktoré ma zaujímajú): Angličtina je ako tlačiarenská farba. Pošpiní všetko, čoho sa dotkne.
Ekológia je veda o tom, ako čo najsamozrejmejšie veci pomenovať čo najstrašnejšie vyzerajúcim cudzím slovom.
Bez úsmevu
Postavy a udalosti sú fiktívne, pocity sú však skutočné (ja o svojich príbehoch).
Je lepšie, keď sny zostanú nenaplnené, ako by sa mali splniť a sklamať nás.
Všetko je možné, ale treba mať na pamäti, že nie všetko je aj pravdepodobné.
Život je hra, ktorej pravidlá vám povedia až potom, čo začnete prehrávať.
Druhú šancu by mali dostať len tí, čo neboli varovaní.
Najhoršou chorobou sú zlé spomienky, pretože určite nie sú liečiteľné.
Comments
Pridať nový komentár
Pekne som si vďaka tomuto textu resp. výrokmi spríjemnila svoje "krušné" obdobie.
Ďakujem :D
Nech Ťa múza neopúšťa aj naďalej.
Také "krušné obdobie" máme teraz asi viacerí. :-)
velmi dobre, vtipne, vystizne, ironicke aj smutne...pacilo sa mi:)
muze zdar!!!
Tusim si inspirovala Enigmu.
Jej citat dycha duchom tvojho prispevku :D
"Obdaruj deväť žobrákov a staneš sa desiatym. "
Niektore su skutocne vtipne, ale v mnohych citim privela pesimizmu.
Takze protiutok: "nie je dolezite kolko krat si padol, ale kolko krat si vstal", alebo "Koniec cesty je len zaciatkom novej".
Martin
P.S. "druhu sancu by mali dostat len ti, co boli na vine."
(a nemam na ne (c) )
Citát súvisí s našou pôžičkou Grécku.
Áno, tu na Enigme zvyknú bývať také ironické citáty (raz sem dali aj jeden môj, ten "čo ma nezabije...").
Ten "nie je dolezite kolko krat si padol, ale kolko krat si vstal" ma mimoriadne rozčuľuje, neustále mi ho opakujú a ja ho už mám plné zuby pretože som padla toľkokrát, že mám z toho poriadne zodraté kolená a v citáte sa navyše nehovorí nič povzbuudivé o tom, či nebudem musieť padať až do svojej smrti. Takže ja by som povedala skôr: "Nie je dôležité, koľkokrát si po páde vstal. Aj tak ten pád bolel rovnako, ako keby si ostal ležať. A keď zostaneš ležať, aspoň budeš mať záruku, že znova nespadneš." :-)
P.S.: Ani s tým posledným nesúhlasím. Ja som najprv nechcela dávať druhú šancu vôbec nikomu. Až kým mi nedošlo, že sama som v situácii, keď o ňu prosím. Ale mňa fakt nevaroval nikto - tie idiotské poradenské knihy pre teenagerov, ani protidrogové prednášky v škole, ani nič podobné nevystríhajú pred skutočnými nebezpečenstvami (teda, skutočnými pre mňa).
V každom prípade, ďakujem a som rada, že to pobavilo. Ja som skutočne skončila ako veľmi pesimistický a depresívny človek a inak, veľký fanušík Murphyho zákonov - oni jediné popisujú život taký, aký naozaj je. :-D
Som rada, že viacerých zaujali moje "múdrosti". :-)
ad kolko krat si vstal.
Dolezity je ciel. Uz ani nespocitam kolkokrat som padol, ale moj ciel stoji zato vstat, aj keby som sa mal z padu liecit roky. Ano, pad boli, ale je to smiesne trapne v porovnani s cielom. A super je, ak sa mas pri vstavani o koho opriet.
ad sanca.
Kto si uvedomi svoju chybu, zasluzi si novu sancu. Kto nevie spoznat svoju chybu, nova sanca mu je na nic. kto spoznal chybu, moze hladat nove riesenia. :D
Martin
Ja sa nemám o koho oprieť, to je ten problém...
A myslím, že s tými pádmi je to ako s čakaním na ovocie práce. Pri ňom môžeš umrieť od hladu a pri pádoch si môžeš zapríčiniť ťažké vnútorné poranenia až vykrvácanie. Nič nie je bez rizika.
Veru, šanca je na niečo dobrá len keď človek pozná chybu. Žiaľ, aj keď vie presne, kde je chyba, nie vždy existujú možnosti jej nápravy. Ale zase, tí čo boli varovaní predsa musia vedieť, kde je urobili chybu - no proste urobili to, čo nemali - a keď to napriek tomu urobili, ja hovorím, dobre im tak.
Mat sa o koho opriet nie je nutna podmienka. I ked je to tak prijemnejsie.
Derek to zvladol aj bez pomoci. Zavreli ho do potrubia a nech to bolo hocijako beznadejne, chytil sa tej najmensej sance, aka bola a snazil sa dosiahnut "nedosiahnutelny" unik. krok za krokom. V zufalej situacii ale krok za krokom.
Ako dlho zil zrazany k zemi len s vidinou svojho ciela? kolko krat padol skor ako sa stihol opat postavit?
A ked sa dostal k cielu na pokraji smrti, oklamany, zdviha sa a kraca dalej. Opat v zufalej situacii, napriek tomu svojmu nepriatelovi, ci skor vlastne tiez oklamanemu druhovi v suzeni vracia nadej a pomahamu, aby mu v poslednom nerovnom boji s veternym prvokom vybojoval unikovu cestu domov. Vedel, ze to nemozu prezit obaja. Vedel, ze paliva v rakete bude ledva pre navrat jedneho. A vedel, ze ak sa postavi veternemu dravcovi, bude to jeho koniec. Ale urobil to.
Ano, vstal o jeden krat menej, ako padol, ale to co dokazal, bolo obdivuhodne. Zachranil zivot aby Poliakov priniesol posolstvo.
Ale aj keby nedokazal nic, uz to ze sa nevzdal bolo super.
Btw. velmi dobre sa to citalo. Dam ti vediet par technickych detailov o cidlach v nadrziach a o drteni plynom. ;)
Martin
P.S. fakt nezaradili "osem hviezd velkeho voza" na "mam talent" do sutaze pre nedostatok porotcov?
Dávať mi moje postavy za príklad nie je dobrý príklad. :-) Ja viem, že oni sú odvážnejší, silnejší, schopnejší, šikovnejší atď. ako ja. Preto sú oni tam, kde sú a ja som tu, kde som. Ľahšie sa ale človeku niekam napreduje, keď vie, kam to vlastne chce ísť a ako sa tam dostať. V tomto ohľade bol Derek oproti mne vo výhode.
Veľká vďaka za komentár len... keby si chcel ešte niečo dodať, tak nabudúce tam, na Mám talent, nech komentáre pribúdajú a nech sú všetky pokope...
...apropo, technické detaily... budem síce vďačná za každú pripomienku, ale viem, že niektoré veci sú tam z technologického hľadiska blbosť a napriek tomu ich nezmením.;-) Proste dej si ich tak vynútil. Ja som to už s nejakými odborníkmi konzultovala, ale nebolo v mojich silách odstrániť všetko nesprávne z odborného hľadiska, aby sa zároveň nerozsypal dej.
A prečo sa to nedostalo do súťaže? No lebo tí <censured> zverejnili chybné pravidlá pre prihlásenie do literárnej súťaže. Ešte stále sú tie chybné pravidlá vyvesené, aha tu: http://www.mamtalent.sk/literarna-cena.phtml?id1=6 (a ak by ich náhodou zvesili, mám screenshot). Za takúto nedbalosť a lajdáctvo z ich strany by som s radosťou prebehla ku konkurencii. Lenže oni žiaľ nijakú konkurenciu nemajú. :´-(
Musim pohladat heslo do mam talent. Inak mi to nedovoli pridavat komentar. Standartne jednoduche heslo na priblble registracie mi to pouzit nedovolilo a to zlozite si nepamatam. Myslel som, ze ho pouzijem jednorazovo na stiahnutie romanu. :D
btw.
Nemusis na tom menit ani ciarku. (Z technologickeho hladiska.) Dej mohol realne prebehnut tak ako ho popisujes, napriek "nelogickemu" tlaku na cidlo. Odvetravanie sa otvara pred tlakovanim automaticky pre vytlacenie vzduchu. Ze zo zufalstva tlacil na cidlo na tom nic nemeni :D
Ale skusim najst to heslo, nech to nepletiem jedno cez druhe. A hodim dalsie poznamky tam. Aj tak musim pohladat jedny vojenske stranky. Len som ti chcel ukazat, ze vojaci sa pokusaju o podobny efekt, ako tvoj dravec na planete.
Martin
Nuž, nutnosť registrácie je ďalšia vec, za ktorú by som sa správcom nepoďakovala.
Ale ak nenájdeš heslo, ešte stále je tu možnosť vytvoriť si nový účet. :-)
Kľúčom k životnej radosti je snažiť sa byť totálnym pesimistom. My, totálni pesimisti vždy predpokladáme ten najhorší variant, no život je takmer vždy o trochu znesiteľnejší, než predpokladáme. A tak nám každý deň prináša kopu príjemných prekvapení. Ďalšou našou radosťou sú totálni optimisti - je naozajstnou rozkošou sledovať, ako im takmer nič nevyjde.
V tom prípade ešte asi nie som totálny pesimista. Ja si totiž vždy myslím, že očakávam to najhoršie, čo sa môže stať, lenže skutočnosť je neraz nepríjemnejšia ako to najhoršie, čo som si dokázala predstaviť. :-)
... musiš ešte pár rokov trénovať svoju predstavivosť, aby si mohla zostúpiť k čoraz nižším levelom; keď dosiahneš dno, svet sa zrazu stane príjemným miestom pre život - všetko, čo Ťa postretne, dopadne lepšie, ako si predpokladala. Stať sa totálnym pesimistom nie je jednoduché - vyžaduje to tréning, systém a pevnú vôľu (je to podobná rehoľa, ako u budhistických mníchov - tí sa však, naopak, snažia dostať do levelov najvyšších - my, totálni pesimisti, do najnižších - no obaja si chceme dosiahnutý stav vychutnať).
Ak sa Ti zdá, že predošlé riadky ironizujú Tvoj životný postoj, nemýliš sa. Otázka je, či mám na to právo. Asi áno, tiež sa na svet dívam podobne. Časom som si však vypestoval schopnosť zahrnúť do (láskavého) ironizujúceho pohľadu na ľudí aj seba. Myslím si, že schopnosť pozrieť sa na seba z nadhľadu je jeden z dôležitých znakov zrelej osobnosti. Tiež si myslím, že napriek tomu, čo tu o sebe niekedy píšeš (horribile dictu), máš túto schopnosť aj Ty.
Cením si, že ma považujete za (pravdepodobne) zrelú osobnosť. Žiaľ, asi Vás sklamem. Ja som si schopnosť pozerať sa na svet a seba s nadhľadom a iróniou začala pestovať len ako komerčný prvok. Ako obal, bez ktorého nie je možné verejne prezentovať moje náreky. Ale nejde mi to naozaj od srdca, nestotožňujem sa s tým, je to len pretvárka. V skutočnosti nevidím na svojom živote nič smiešne. A komerčné je pre mňa podradné. Som v rozpakoch, ak autor napíše komerčné dielo a tvrdí, že doňho vložil srdce, že to tak cítil. No prudko v mojich očiach klesá autor, ktorý vloží do svojho diela takéto prvky nasilu, proti svojej prirodzenosti. Ani moje nie úplne prirodzené príspevky pre mňa preto nemajú skoro žiadnu hodnotu.
Funguje to takto: Aby človek, (nehodiace sa škrtnite), "nestratil tvár", "nevyzeral jak debil", získal pozornosť okolia, zapôsobil na opačné pohlavie, "porazil konkurentov" (v láske - v iných vzťahoch - v práci), stal sa obľúbeným, prejavil svoju inteligenciu, zbavil sa svojich komplexov, zvýšil svoju prestíž (pekný bonmot: Smiech je náhle, ale úplne jasné, uvedomenie si prevahy nad iným človekom), získal priateľov, ventiloval negatívne city, pestoval si svoje "ego" ... a z iných, ušľachtilých či nízkych pohnútok - používa v styku s inými humor, sebairóniu, sarkazmus a podobné "odsúdeniahodné" praktiky manipulácie s okolím :)
No, a keď to budeš robiť (z komerčných dôvodov, samozrejme - ako tu píšeš) 10-20 rokov, stane sa to súčasťou Tvojej osobnosti. Dokonca začneš používať tieto praktiky aj v situáciách, keď nebudeš mať poslucháča, ani pozorovateľa (Česi na to majú pekné slovo "samomluva"). No - a budeš "nad vecou". Pomocou tohto (samoironizujúceho) prístupu sa ľahšie prežije aj nedobrovoľný niekoľkoročný pobyt na pustom ostrove po stroskotaní lode.
(Jasné, že s tým, čo som tu napísal, nebudeš súhlasiť, ale ... si na tejto ceste - čaká Ťa osud spisovateľky humoristických románov:)
Preto je asi najvyšší čas z tejto cesty zísť. Je predsa množstvo iných zamestnaní, ktoré človek robí nerád, ale aspoň si pri nich môže vážiť sám seba.