1042
Kope vás múza

Zomrieť zaživa

 

Vynáraš sa mi z tmy.

Mesiac ťa rukami

štedro objíma,

ale ty...

nie a nie chytiť ho za prsty.

 

Pichliač bodá ťa do krvi,

je len jeden.

Páli vlasy, ťahá pokožku,

modeluje ťa sťa prsteň

okolo svojho kopyta

a k slovu „dosť" nie je synonymum.

 

Mne vtom tak bujne víriš mysľou,

tvoje oprávnene nepochopené pohŕdanie.

Vlasy horia,

škripec trhá z tela trápenie.

 

Zbaviť ťa kože...

To že ťa vyslobodí?

A snáď môže,

keď do španielskej čižmy picháš

svoje vlastné nože?

 

Ponúknuť pohľad laika

tvojmu umeleckému dielu

v sebatrýznení,

je ako prefarbiť čiernu na bielu.

 

A tak s tvojím škripcom

mne horšie.

Stínajú hlavu,

padá do davu.

 

V pootvorených ústach

mlčí posledná myšlienka,

že ťažšia je tvoja cesta,

Sestra.

Comments

Pridať nový komentár

Musím pochváliť krásne metafory:)))) Radosť čítať:))) Najviac sa mi páči to dvojveršie so španielskou čižmou, ale máš ich tu veľa originálnych:D Múze zdar!:D
Velmi pekne dielo. ;-) Musim sa pridat k Sare v podstate mam na to rovnaky nazor. Jednoducho skutocne radost citat. S pozdravom D.D. :D
Ďakujem :) Musela som to zo seba dostať, lebo mi to nedalo spávať... :) Ešte raz vďaka za komentáre :)

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
167
Počet nazbieraných
17, 354
Všetky príspevky od autora

Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť