Modlím sa, modlím k Bohu
No neviem či mám kľačať,
Či stáť upriamene v Tvojom mene,
Či sedieť pohodlne,
Či ležať, ba hľadieť z obloka?
Cez to modlím sa, modlím k Tebe,
K tomu, ktorým som opovrhoval,
Bo vraveli mi, vraveli, že nájdem nádej.
Tak mám kľačať, stáť, ležať, sedieť,
Či teda hľadieť z obloka?
A ruky Pane, ako ruky sa majú chovať?
Prsty na nich sa stočia ako hady do seba?
Či každý prst svoju dvojičku hladí?
Majú sa objímať, či zachovať diaľky?
Či paže stvoria kríž, kríž z mäsa a kostí?
Pane, ťažko mi je začať bez príručky.
Prosím pošli mi kompas, nech viem kam sa otočiť,
Nech nehľadíš mi na chrbát,
Chrbát toľko krát bezúhonne zbičovaný,
Chrbát čo nemal chrbtové kosti,
Čo až teraz zažil dotyk malej ratolesti.
Už sa zhovárame? Bo ty si ticho Pane,
Sťa hudba bez slov.
Ba, Pane počujem ťa,
Aj hudba bez slov Pane je plná krásnych viet,
Obloha plná stvorení, plná hviezd,
Ba keď kľačím ani neplačem,
Keď ležím, s úzkosťou nezaspávam,
Keď si sadnem Pane, dokonca si oddýchnem,
A keď stojím Pane,
Keď stojím kráčam za cieľom.
Comments
Pridať nový komentár
ahoj Rozhľad...máš pekné prispevky, čítala som dnes skoro všetko od teba...naozaj som dnes strávila pri tvojich úryvkoch skoro celý deň a hlavne ma oslovila tá poviedka Ben a Sofia...ale aj toto je naozaj super...len sa mi dá, že moc píšeš smutne...ale každý z nás niečo vie najlepšie a ty najlepšie ovládaš smútok...krásne diela....a aby som nezabudla dielo Odpusť mi, čo súdim je asi tvoja srdcovka ma moc chytilo....rada si znova čokoľvek od teba prečítam..
s pozdravom Kamila Z.
Ahoj ROzhľad,
i ja som sa dnes zastavila pri tvojej tvorbe. Som rada, že som medzi mnohými zaregistrovala i Teba a Tvoju tvorbu. Páči sa mi veľmi i Tvoje aktuálne dielo "POVEDZ MI", už prvý verš "Povedz Život, povedz mi" mi bol znamením, že pokračovanie bude ešte lepšie. Veľmi sa mi páčia básnické otázky či básniková reč resp. rozhovor. Vôbec mi neprekáža smútok, ktorý sa nesie Tvojimi básňami, veď život je i tom. A ako píše Tibor Kočík " Každá duša je plná tajomstiev. Pre básnika sa v tichu stáva maliarskym plátnom. Na jeho pozadí si premieta obrazy ako v čínskej tieňohre. Nie je ľahké nastaviť vlastné líce a streliť si zopár faciek pred zrkadlom. Ukázať svoju tvár nedotklivému publiku. Ale kam by si došiel s konformnosťou a konfekčnou strojenosťou, básnik?" Tak len píše, vypovedaj o sebe. Ja si rada opäť prečítam niečo od Teba. A toto dielko "NEVERIACI" je tak autentickým vyliatím duše, že ak si ho Boh prečítal, musel sa rozplakať...
Nech sa Ti naďalej darí!
S pozdravom Raden
http://azcitaty.cz/citaty/tibor-kocik/#ixzz33kg2QhqS