Žily rúk
nitky prstov
kŕče dlaní a v nich ja
tvoj dotyk - stotisíc mo(nu)mentov
Kam vanieš? Teplý dych?
Už nechcem neplakať.
Na to sme ľudia ľuďmi,
aby nás boleli duše.
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Cítim, čo nemôžem,v hrdle svojej hrče,v minulých životoch,v kmeňoch koreňov,prekliata šťastím pozerám skleneným okoma plačemdo vnútra. Od všetkého, čo sa nestaloduša uletela teplovzdušným balónom. Prach som,ktorého bolí (sa) dýchať;žena toľkých osudov...Ostáva už len precítiť
Nepatetické chyby. Objatia, bozky, dotyky, muži; to všetko som ja. Jeden preskakuje druhého, tretieho, piateho a všetci sú vo mne a ja v nich. Koľká štedrosť. Milovala som mužov. Ale len pár. Ležím v posteli. Čítam si dušu a spomínam na to, kým som bola kedysi, a ako veľmi som vedela milovať. A …
ľudské povlaky v izbách od tiel; šum reči, prúd realít. Pokoj zadlžený na tvárach od slnka - tieň. V jadre ticha je všetko. Aj ty. Nech ma neopúšťa, kým neumriem v matrixe. Podám končeky prstov, absorbujem Boha, v hranách bokov sa zaoblia tvoje prsty. ustatý hluk je stred každej melódie
Existenčné situácie sú dobré na to, aby človek zabudol na hlúposti, o ktorých si ešte pred nedávnom myslel, že sú jeho obrovským problémom. Už som tu týždeň. Našli sme Slovákov, ktorí nás povodili po okolí, poradili čo jesť, čo nejesť, čo piť a čo nie, na čo si dávať pozor. Ako sme sa dozvedeli,…
Včera sme prileteli do Pekingu. Keď prilietate do severnej Číny v zime, pilot v lietadle vám najprv oznámi, že „weather in Beijin is foggy[1">.“ Čumíte z okna a snažíte sa zachytiť magický pohľad na Peking z vtáčej perspektívy, plní očakávaní, aké to asi bude, vidieť ten ďaleký svet, to slávne…
Bezprostredná. Nahá. Hĺbka nádychov výdych búrky Kvapka dažďa – to som. Mlčanlivá a zmierená stvorená len na chvíľu možno skĺzne na zem možno sa vyparí Ani človek neexistuje dlhšie. Život je sekunda.
Keď si večer vyberám náušnice z uší, myslím na všetko pred tým, čo som tak veľmi chcela a na to, čo mám teraz. Sme len sami dvaja, s úsmevom. Dve zažnuté sviece pod vodopádom zo sprchy. Zažehnané historky a rozsvietené predstavy, mäkko ľudí, ktoré zapadá do seba bez slov a verejné tajomstvo nás…
otvoríš okno a vpustíš chlad víno je iné izba je tichá Hodiny tikajú myšlienky niečo hovoríš, nerozumiem chcem ťa ohriať a nerozumieš Všetko je dvojité – – občas sme sami. A niekedy sme aj sami so sebou. Za oknom Škára vo dverách a vyzutá koža Bosé stopy po oblečení Hlad Zápas…
Zhasnú okná a ostane zhon bez pohybu. Nechuť k žitiu, keď je ten druhý na mieste bez navštíveniek. Jednosmerná čakáreň. A kým si to človek uvedomí, sneh je už všade. Sneží. Len pod lampou. Lebo to je tak; pravda je vždy viditeľná. Aj prázdnu ulicu po nás bude vidieť niekto iný. Odraz tváre na skle…
Žily rúk nitky prstov kŕče dlaní a v nich ja tvoj dotyk - stotisíc mo(nu)mentov Kam vanieš? Teplý dych? Už nechcem neplakať. Na to sme ľudia ľuďmi, aby nás boleli duše.
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
MAXWELLOV DÉMON
Večer mala prísť Mendy a keďže som vedel, že budeme piť a následne mať romantické chvíľky, objednal som si pre istotu tabletky Calvex, pre diabolskú erekciu – prinesené kuriérom v diskrétnom balení. Ich slogan o super rýchlom nástupe trochu zavádzal. Ako som odhadoval, pili sme –…
...a keď ťa na hriech
zvádza tvoje oko,
tak upriam zrak na nebo.
Nájdeš, čo hľadáš. Pokoj.
Niekto ho z výšky zošle
priamo za tebou.
...a keď ťa na hriech
zvádza tvoja ruka,
radšej spoj dlane
v modlitbe.
Uvidíš, čo sa vtedy stane,
keď prosia spolu,
obidve.
...a keď ťa na…
,,Arizona Dream‘‘ je jeden z menej preslávených filmov významného kontroverzného režiséra Emira Kusturicu, rodáka z bývalej Juhoslávie, so scenárom Davida Atkinsa, Kusturicovho žiaka. Je Kusturicovým prvým filmom odohrávajúcim sa mimo Európy, a to konkrétne v krajine príležitostí, snov a ideálov –…
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
Milujem ťa na diaľku
svetelnou rýchlosťou
z Košíc do Kežmarku
žiarim ti do noci
Za oknom zúri svet
falošní proroci
rátajú jeho dni
Poďme im uveriť
zajtra je posledný
veď zajtra je len
nepoznané dnes
Tak vrav mi
ako poslednýkrát
že ma veľmi chceš
od rána až do polnoci
a potom…
Comments
Pridať nový komentár
Ej ej, neviem ktorá ťa kopla, ale nabudúce ju pošli aj za mnou :)
Ďakujem, odkážem :)
hmmmmmmmmmmmmm....
precitala som si :) a nebudem sa k nicomu vyjadrovat, naco, na to ja nemam....
...pacilo sa...
nikam svoju muzu nepusti ;)
Ďakujem, Denka :)
Majka, veľmi pekné. Mám rada Tvoj štýl, hoci obsahu často veľmi nerozumiem. Ale mám rada Tvoje hry so slovami a myšlienkami. Toto malo zas takú citeľnú emóciu.
Inak super, že si sa zas "vrátila". Viem, že toho máš v škole asi veľa... ale bojuuuuuj holkaaaaa :)
Vďaka, aj za prianie do školy... veru :D niekedy s ňou fakt musím bojovať :) a ďakujem za pochvalu, aj ja som rada že som späť.