Nepatetické chyby. Objatia, bozky, dotyky, muži; to všetko som ja. Jeden preskakuje druhého, tretieho, piateho a všetci sú vo mne a ja v nich. Koľká štedrosť.
Milovala som mužov. Ale len pár.
Ležím v posteli. Čítam si dušu a spomínam na to, kým som bola kedysi, a ako veľmi som vedela milovať. A teraz by som chcela milovať teba. Len akosi neviem. Po toľkom milovaní v živote.
Je to buď tragédia alebo komédia. Možno kríženec.
Robil si mi kávu a občas varil obed. Objal si ma a dýchal pri mne spánok, keď som odpadávala od únavy, poskytol si mi úkryt pred búrkou vnútri aj vo vzduchu.
A aj po tom všetkom stále plačem pri spomienke na bozky niekoho iného, ktoré si už vlastne ani neviem vybaviť. Už ani neviem, aké boli, ako chutili a ako som sa pri nich chvela. Už som aj zabudla, ako ich ten muž rozkrájal na nitky. Už som zabudla, čo pre mňa znamenal a že vlastne nikdy nebol môj.
Je to len spomienka na lásku. Na moju. Že kedysi som bola žena celým srdcom.
Dnes už neviem, kde sa tá žena stratila. Odišla s utrpením. Nakoniec neostala pre nikoho.
Tak veľmi by si si zaslúžil to, čo som dala iným. Ale kto mohol vedieť, že naozaj existuješ? Celý ten čas som niesla čašu s vínom, aby som ťa mala čím ponúknuť, keď ťa konečne stretnem, no hrboľatou cestou som ho rozliala. Môžeme ešte olizovať piesok a prach, kam dopadli kvapky. To všetko som ja.
Comments
Pridať nový komentár
myslím že boh si bude nekonečne viac vážiť jednu zachránenu kvapku v prachu ako galóny rozliateho vína na hrbolatej cete :)
a myslím že ak máš dobrého priateľa tak ten tiež :)
Majka, veľmi pekné, naozaj ma to chytilo za srdce. Vidno, že píšeš od srdca!
Ďakujem Miruš :)
Mne sa to tiež veľmi páčilo. Krásne vety a celé to malo svoju hĺbku a čaro. Výborné :)
Ďakujem veľmi pekne, teším sa :)
Veľmi pekná sonda do duše... precítená a taká "tvoja".
Na druhej strane mi pripomenula niekdajšie dielo Šimona - Hoci sex poznám dôverne, lásku len z počutia.
Aké je úsmevné, že si mnohí musíme prejsť podobnými vnútornými stavmi, alebo aspoň porozmýšľať rovnakým spôsobom o mnohých veciach, kým zapustíme korene.
Pre mňa to bolo najmä opäť príjemné a povedomé čítanie úryvku z tvojej dielne.
Zostaň s múzou!
S pozdravom,
Dušan Damián
Ďakujem :)
Sa to veľmi nepáči
:-OOOOO
Prečooooooooo, prečo The Ginosaji? Prečo sa ti to nepáči? :-O
:D :D :D :D Nie v pohode, šak aj to je názor :D. Ale by som bola iba zvedavá, že či kvôli vajbu, alebo literárnemu prevedeniu, aleob len tak :D daj vedieť.
MM
Štylistika by v tom nebola. Príde mi to také prázdne. Bežné. Nič nehovoriace.
V podstate to, že to je bežné asi celkom dobré nie je. Či?
Mne sa to páči. Malo to myšlienku a nebolo tam nič navyše, myslím, že napísané je to dobre.
Neviem, nezvyknem sa zamýšľať nad dielom dopredu. Vlastne to ani nemalo byť dielo, ono je to len fakt náhly výbuch pocitov. Nie niečo, za čo by som mala dostať oskara. Keď mi je zle, enigma je niečo ako môj ventil. Ale k veci. Ak sa mám na to objektívne pozrieť zo spisovateľského hľadiska, je tam použitých mnoho bežných fráz ako "zaslúžil by si si omnoho viac", "chcela by som ťa milovať", "kedysi som vedela milovať" a znie to klišeovito. Brzdí to dynamiku rétoriky aj feelingu, ale keď som to písala, nemohla som inak, lebo to žiaľ, bola pravda a preto mi to bolo jedno (resp. nemala som náladu nechať to "odlležať", pretože to pre mňa nie je dôležitý príspevok). Asi by som už mala napísať dačo umelecké :D v každom prípade ti ďakujem že si sa zastavil, rozumiem tvojmu pocitu a myslím, že aj viem, prečo to tak vidíš a čiastočne súhlasím. Na druhej strane si myslím, že je tam pár pekných obrazov :) nie je ich až tak veľa, ale nájdu sa.
Tak múze zdar! a dík za koment! :)
Ďakujem Jasmine :) aj za zastavenie aj za komentík :) potešil, som rada.
ja netvrdím, že tam nie sú pekné obrazy. iba celkový dojem bol taký nijaký. asi ako keď som vyšiel z kina z Noe-ho. Pekné obrazy boli. Dojem nevalný.
Každopdádne to je len môj názor, vidím, že ostatným sa to páči, tým pádom to svoj účel splnilo.
Koniec - koncov, keby sa to páčilo všetkým, nebolo by ti to trochu podozrivé? ;)
aj mne sa to páči, pripomína mi to pieseň od Toma Odella, ktorou som sa minulý rok "živila" niekoľko mesiacov. Volá sa "Another love" a téma je úplne rovnaká. Tvoj príspevok som čítla včera a dnes, pri pražení zemiakových placiek som si uvedomila, že mi pripomína tú pieseň. Myslím, že aj to svedčí o tom, že vo mne zanechal dojem, lebo pri toľkých informáciách, čo človek denne začuje a pri tom hroznom kašli čo mám ja a môj otravný zlatý malý Borisko je to už "niečo", keď sa k tomu v myšlienkach vraciam a premýšľam o tom.
Zuzana
Ďakujem Zuzička :) teším sa! :)