Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem. Podvečer s plechovkou od piva vo mne dobrodruh ožíva a o pár minút zaspí. Rozsníva príbehy o zbierke básní takých, čo zdieľať mladí nebudú.…
„Kam to kráčaš?“ ozval sa výkrik chodbou do šatne.„To keby som vedel,“ zamumlal Andrej, pokrčil smutne plecami a šuchtal sa zamyslene ďalej. V chodbe bolo málo svetla a tak celkom nevidel, kto na neho hovorí.„Dobre Miško, vieme, že si intelektuál, že sa zamýšľaš nad nesmrteľnosťou chrústa, kým iní…
Počuješ? Zavri oči.Nechaj ho k sebe vkročiť.Nech vlna s vlnou bijea povie mi, že žijemaspoň na chvíľu. Vplíži sa až pod kožutam, kde iní nemôžu.Pritom iba kvapká,kvapká,kvapká. Každá posledná kvapkaje zároveň aj prvá.Dážď?Ten nech si ďalej trvá.Nech dávajú si do zubovkým my pri teple kozubovvnímame…
Som cépéčkár.A tym pádom mám zákonite menší..?Zmysel pre humor.Keď neviem čo je gottkoasi som sa vás strašne dotkol.A zásadne chodím vonkuna dva pivá na Patrónku S ruksakom plným každý piatokako na vraha neviniatokzízajú zástupy pravýchdomácich ľudíBratislavy.Cestou na hlavnú k rýchliku na východ. …
Utekalo jej oko doľava.Možno som sa jej trochu pozdával.Veď mám aj dioptrie,pár chlpov skraja šijei krok už takmer istý.Vedieť tak, čo si myslí...A možno radšejNevedieť. Mojím smerom sa dívalonajmenej jedno oko.To druhé trochu bokoma potmehúdsky žmurkalo:„Na chvíľu celkom zabudneš,kým si bol včera,…
Zapadám.Jak snehová vločka v lete.Čo so mnou? Už iste viete.Jak deravý zub na zábradlí.Pozrite, už ma odhadli.Jak štekot psíkov v malom meste.Sú také nežné, až svrbia ma päste. Ako keď vietor rozihrá zvony,pierko ti k nohám priveje,zapadám bezhlavo do tvojich vôní.Azda si na mňa spomenieš. …
Táto báseň vznikla ako lyricko-epická reakcia na môj dnešný ranný pocit zdesenia po tom, ako sme včera slávnostne požívali enormné množstvá pokrmu. (šak sviatky joj) Nemám dneska odvahupostaviť sa na váhu.Ach jaj
Na ulici leží zdochnutý holub, trocha peria, hlava a nič viac. Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu no a tým druhým na mesiac. Keby som ho pozval k nedeľnému stolu pofŕka mi obrus krvou hovoriac: Býval som mladý a ideálov dvesto že to dotiahnem na orla, sníval som. Keď sme sa večermi preháňali…
Diplom, ktorý už dnes nič neznamená,obrazy ľudí, z ktorých ostali len menáa hrozné zvyky matky.Pár listov básní krátkych,z ktorých sú už len riadky,slovíčka rebélie.Kde dnes ten rebel žije?V zošitoch popísanýchi pote vlastných dlaní?V dnešok sa nepremenípár starých vysvedčení.Listy kníhkrik a…
Myslíš si o sebe, že si femme fatale.Ja by som ti najradšej do hlavy zaťal.
Comments
Pridať nový komentár
No, tak tomuto sa teda hovorí príbeh vyrozprávaný formou retrospektív. :D
Dúfam, že to nie je podľa skutočnosti, na Murka mám citovú väzbu - prvý kocúr, ktorého si z detstva pamätám. :)
No ak existuje nekonečný počet vesmírov tak sa v nekonečne dlhom čase niekde v časopriestore aj toto stane. Ale v takom prípade nekonečne veľa vesmírov niekde niekedy budem hladkať Einsteina po fúzikoch pri písaní teórie relativity, čiže tento môj komentár je úplne bezpredmetný.
Zase Ti raz zafušujem do tvorby. Je to len taká naporýchla zlátanina a Tvojmu originálu sa ani zďaleka nevyrovná, ale nemohla som si odpustiť :)
Mačička Micka
v dedine si žila
švárnemu Maťkovi
veľmi sa ľúbila
Nebol však jediný
koho láska stihla
kocúra Murka tiež
tomu sa nevyhla
Zahorel vrúcny cit
kocúrovi v srdci
chcel sa len pritúliť
už ho má v moci
Micka sa schúlila
pri komíne strechy
Murko sa zložil k nej
už robia neplechy
Čo sa však nestalo
príroda ju volá
s Leom sa zaplietla
je to pravda holá
Neskoro na ľútosť
už sa veci stali
nevráti minulosť
tej sa zapredali
Zlomila Micka tak
kocúrovi srdce
ten kalich horkosti
do dna teraz hlce
Zahorel kocúrik
chlpy z pece letia
po izbe tancujú
sťa by lampa svietia
Maťko len s povzdychom
hladí Micku v lone
Tak to bol, vážení,
nášho Murka koniec
Jo, a úplne najviac sa mi páčila tá strofa s Mickou - špinou. To bolo tak krásne trefné, prosto ten výraz a ako si ho zrýmoval. No prosto nádhera :D
Milá Wavako, je to síce krásne ale je tam pár faktografických chýb :D
Murko sa zložil k nej
už robia neplechy - toto nie! to bola číra romantická mačacia láska, oni preberali literatúru, napr. Stanislava Rakúsa (Mačacia krajina a tak), neplechy určite nerobili!
Inak je to ozaj krásne a ďakujem :)
Nuž tak mi odpusť moje čierne myšlienky. :D Popravde, rozmýšľala som, či to vôbec písať, lebo hentej tematiky sa nerada dotýkam, no nechala som sa uniesť. Sypem si popol na hlavu. :)
(Ale keby som chcela byť alibistka, tak poviem, že slovo neplechy sa dá vyložiť všemožnými spôsobmi, to len Tvoja skazenosť v tom videla, čo vidieť chcela :D Ale klamala by som, lebo som vychádzala z tematiky Tvojej básničky a áno, pochopil si to správne ;)).
A vďaka teda za pochvalu, teším sa, že sa Ti to páči (a že Ti nevadí, že Ti takto občasne fušujem do remesla), hoci po formálnej stránke je to dosť otrasné, hádam len posledné tri-štyri strofy majú akú-takú úroveň. Inak sa to len tak hemží trápnymi gramatickými rýmami. Keby som tomu dala viac času a nereagovala hneď, mohla som sa s tým viac pohrať. Ale nevadíííí nevadíííí, nie som dokonalá, dokonca ani ja nie (ako občas rada s patričnou dávkou ironizmu podotýkam) ;)
Je to super, veď v tomto prípade ide o zábavu, a takáto zábava sa mi páči vcelku.