Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem. Podvečer s plechovkou od piva vo mne dobrodruh ožíva a o pár minút zaspí. Rozsníva príbehy o zbierke básní takých, čo zdieľať mladí nebudú.…
„Kam to kráčaš?“ ozval sa výkrik chodbou do šatne.„To keby som vedel,“ zamumlal Andrej, pokrčil smutne plecami a šuchtal sa zamyslene ďalej. V chodbe bolo málo svetla a tak celkom nevidel, kto na neho hovorí.„Dobre Miško, vieme, že si intelektuál, že sa zamýšľaš nad nesmrteľnosťou chrústa, kým iní…
Počuješ? Zavri oči.Nechaj ho k sebe vkročiť.Nech vlna s vlnou bijea povie mi, že žijemaspoň na chvíľu. Vplíži sa až pod kožutam, kde iní nemôžu.Pritom iba kvapká,kvapká,kvapká. Každá posledná kvapkaje zároveň aj prvá.Dážď?Ten nech si ďalej trvá.Nech dávajú si do zubovkým my pri teple kozubovvnímame…
Som cépéčkár.A tym pádom mám zákonite menší..?Zmysel pre humor.Keď neviem čo je gottkoasi som sa vás strašne dotkol.A zásadne chodím vonkuna dva pivá na Patrónku S ruksakom plným každý piatokako na vraha neviniatokzízajú zástupy pravýchdomácich ľudíBratislavy.Cestou na hlavnú k rýchliku na východ. …
Utekalo jej oko doľava.Možno som sa jej trochu pozdával.Veď mám aj dioptrie,pár chlpov skraja šijei krok už takmer istý.Vedieť tak, čo si myslí...A možno radšejNevedieť. Mojím smerom sa dívalonajmenej jedno oko.To druhé trochu bokoma potmehúdsky žmurkalo:„Na chvíľu celkom zabudneš,kým si bol včera,…
Zapadám.Jak snehová vločka v lete.Čo so mnou? Už iste viete.Jak deravý zub na zábradlí.Pozrite, už ma odhadli.Jak štekot psíkov v malom meste.Sú také nežné, až svrbia ma päste. Ako keď vietor rozihrá zvony,pierko ti k nohám priveje,zapadám bezhlavo do tvojich vôní.Azda si na mňa spomenieš. …
Táto báseň vznikla ako lyricko-epická reakcia na môj dnešný ranný pocit zdesenia po tom, ako sme včera slávnostne požívali enormné množstvá pokrmu. (šak sviatky joj) Nemám dneska odvahupostaviť sa na váhu.Ach jaj
Na ulici leží zdochnutý holub, trocha peria, hlava a nič viac. Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu no a tým druhým na mesiac. Keby som ho pozval k nedeľnému stolu pofŕka mi obrus krvou hovoriac: Býval som mladý a ideálov dvesto že to dotiahnem na orla, sníval som. Keď sme sa večermi preháňali…
Diplom, ktorý už dnes nič neznamená,obrazy ľudí, z ktorých ostali len menáa hrozné zvyky matky.Pár listov básní krátkych,z ktorých sú už len riadky,slovíčka rebélie.Kde dnes ten rebel žije?V zošitoch popísanýchi pote vlastných dlaní?V dnešok sa nepremenípár starých vysvedčení.Listy kníhkrik a…
Myslíš si o sebe, že si femme fatale.Ja by som ti najradšej do hlavy zaťal.
Comments
Pridať nový komentár
Ha! A pritom prázdno ako také vlastne ani neexistuje. :P Inak díky za názor, ešte k tým klišé, občas som si toho vedomý, občas ma to aj štve, ale niekto na tomto blogu musí byť aj "symbolista". :P
Ale prekliaty sa necítim :D Tobôž nie "prekliaty básnik" :D
Veľmi podarené.. krátke, stručné, výstižné :) Čím kratší je verš, tým väčší kumšť je podľa mňa dať to celé dokopy, aby to vyznelo bez väčších či menších zadrhávačiek, ktoré som tuna nenašiel vôbec.
Jediné prekliatie Gina, väčného symbolistu (ako aj celého symbolizmu vo všeobecnosti) je, že dlhodobým opakovaním určitých symbolov vytvára klišé (ako tuna napríklad spomínané „skočiť do prázdna“).
Ginosaji,
som si sprvu myslela, že to bude depresivná báseň, hlavne po tom:...
Neboj sa skočiť
do prázdna...
že do nej ani nanahliadnem, ale v skutku si ma presvedčil o tom, že to tak nebolo, ak som ju pochopila ako som mala. Prekvapivý koniec.
Hlavne sa mi páči:
So slnkom v pätách
až na kraj sveta
bez tieňa
Ale aj iné.
ta nadpis je celkom optimistický, či? :) Som rád, že si nevyliala s vaničkou aj dieťa. A rád, že sa páčilo. A skočiť do prázdna asi vieš, čo tu znamená - ísť niekam, kam doteraz nie, bez skúseností, skúsiť niečo nové.
V poslednej dobe sme sa akosi v niektorých otázkach dostali na jednu vlnovú dĺžku. Aspoň tak sa mi to javí.
Ja mám tvoje "výfuky" na enigme celkom rád, a aj ten symbolizmus je podľa mňa na mieste. ALe súhlasím s Klimeuxom. Síce, že klišé je sviňa. :D
No jedna pomôcka tu je, snažiť sa čítať každú báseň ako by bola jedinou a originálnou na svete, lebo len tak sa ukáže pravá krása autorovej myšlienky a inšpirácie. :)
Takže Múze zdar!