Už si pomaly začíname zvykať a považovať to za normálne, že ľudia vo vyšších riadiacich funkciách, rôzni podnikatelia, manažéri, politici a podobne, majú plat nekoľko tisíc Eur. Avšak aj napriek takémuto, vysoko nasadenému štandardu predsa len z času na čas rozvíri hladinu verejnej mienky informácia o extrémoch. Svojho času to bol napríklad plat istého primátora väčšieho slovenského mesta, ktorý bol väčší ako plat premiéra Slovenskej republiky. Známe sú tiež takzvané zlaté padáky, či iné, podobné nekalé formy v podstate legálneho získavania peňazí.
Ľudia, ktorých sa to týka, sa samozrejme obhajujú slovami ako legitimita a zákonnosť. Obhajujú sa nimi či už sami pred sebou, alebo pred právom pobúrenými spoluobčanmi.
Skúsme sa však teraz pozrieť na celú vec trochu inak. A síce nie z hľadiska pozemských zákonov, ktoré takéto niečo do neba volajúce často legitímne dovoľujú, ale z hľadiska Zákonov vyšších. Z hľadiska Zákonov univerza, alebo inak povedané, Zákonov morálnych a mravných, z hľadiska ktorých sú podobné praktiky neopodstatnené a protizákonné.
Pozrime sa na veľký vesmírny Zákon rovnováhy medzi dávaním a braním, ktorého účinky môžeme pozorovať v bežnom živote okolo nás. Vezmime si napríklad dýchanie, čiže nádych a výdych. Pravidelne sa opakujú a to zaručuje rovnováhu. Rovnováhu a harmóniu. Rovnováhu, vznikajúcu na základe harmónie medzi dávaním a braním.
Nadýchnuť sa teda môžeme iba toľko, koľko vydýchneme, čo v princípe znamená, že brať môžeme iba toľko, koľko dávame. Iba to zaručuje harmóniu.
A teraz sa pozrime na ľudskú spoločnosť a hneď pochopíme, prečo v nej vládne disharmónia a neustále pnutie. Jednoducho preto, lebo sa vo všeobecnosti toleruje, že niektoré elitné kategórie ľudí môžu brať a aj reálne berú omnoho viac, ako v skutočnosti dávajú.
Práca každého človeka však má byť ohodnotená podľa miery jeho celospoločenského prínosu. Nie je tu reč o žiadnom rovnostárstve! To nie! Každý má však spravodlivo dostať toľko, koľko hodnotou svojej práce do spoločnosti vložil. Jedine to zaručuje harmóniu.
Navzdory jednoduchému, prostému a naozaj každému ľahko pochopiteľnému, vesmírnemu Zákonu rovnováhy medzi dávaním a braním však táto spoločnosť, ktorá o sebe tvrdí, že je vzdelanou a pokročilou, z určitých dôvodov predsa len umožňuje istému okruhu ľudí brať omnoho viac, ako je ich reálny celospoločenský vklad.
Vezmime sa napríklad platy špičkových manažérov, politikov, právnikov, športovcov, umelcov a mnohých iných. Nezaobalene povedané, podľa vesmírneho Zákona rovnováhy medzi dávaním a braním možno týchto ľudí považovať za zlodejov. Zo spoločnosti totiž mnohokrát berú, hoci z hľadiska pozemských zákonov celkom legitímne, omnoho viac, ako sú do nej reálne svojou prácou schopní vložiť. A to je neprípustné! To vyvoláva disharmóniu!
Napríklad jeden známy slovenský herec berie za natáčanie istého televízneho seriálu denne 1000 Eur. Je to normálne? Podľa neho a podľa tých, ktorí ho takto platia samozrejme áno, ale v skutočnosti to normálne v nijakom prípade nie je. Každý človek môže totiž brať iba toľko, koľko naozaj reálne dáva. A mimochodom, vzhľadom k diskutabilnej úrovni väčšiny seriálov, točených slovenskou televíziou, je takto vysoké ohodnotenie naozaj absolútne neoprávnené.
Ale poďme ďalej. Peniaze nie sú zo vzduchu. Peniaze predstavujú hodnotu, ktorú musel niekto vytvoriť. Ak však v spoločnosti existujú ľudia, ktorým je umožnené brať viac, ako oni sami do nej vkladajú, nevyhnutne musia v tej istej spoločnosti existovať ľudia, ktorí zase dostávajú omnoho menej, ako do nej vkladajú. Menej preto, lebo im právom patriacu protihodnotu, ktorú si oprávnene zaslúžia za svoju prácu, si určitými, naoko legálnymi mechanizmami, neoprávnene privlastní niekto iný. Niekto, kto si to nezaslúži.
Toto je okrádanie a zlodejstvo najhrubšieho zrna. Morálnou prehrou našej civilizácie je, že egoistickí ľudia bez svedomia tak činia úplne legitímne a pod pláštikom pozemského zákonodarstva. Niečo podobného však musí nevyhnutne vytvárať disharmóniu a stále rastúce napätie, pretože je to v rozpore s vesmírnym Zákonom harmónie medzi dávaním a braním, podľa ktorého má každý brať iba toľko, koľko on sám dáva. To je spravodlivosť! Jedine na takomto základe je možné vybudovať spravodlivú spoločnosť. Spravodlivú spoločnosť, ktorá svoje pozemské zákonodarstvo prispôsobí a dá do súladu so Zákonmi vyššími.
Ak sa tak nedeje, vzniká krivda, nespravodlivosť, nespokojnosť, pnutie a pomalý rozklad.
V súčasnosti žijeme v štádiu nespravodlivosti a rozkladného procesu, a to nielen našej spoločnosti, ale celej ľudskej civilizácie. Žijeme v období agónie civilizácie, ktorá sa do nej dostala preto, lebo nechce rešpektovať vyššie Zákonitosti. Po štádiu rozkladu však nevyhnutne nasleduje rozpad! Zrútenie! A práve to je cieľ, ku ktorému kráčame.
Večný, neomylný a železný Zákon, činný v chode tohto univerza znie: Iba ten môže prijímať, kto dáva! A iba toľko môže prijímať, koľko dáva! Nie viac! Jedine pochopenie a realizácia tohto Zákona v praktickom živote je cestou k lepšej budúcnosti ľudstva. Cestou k spravodlivosti na tejto zemi.
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
Comments
Pridať nový komentár
ten alebo ten berie viac, než dáva? Lebo najskôr asi takéhoto posudzovateľa treba... Podľa mňa je hojnosť dostupná každému, a ak má niekto viac, neznamená, že druhému menej ostane. Je jej dosť pre každého, len poznanie o tom, že to tak je, sa k máloktorým dostane.
Vesmír pracuje na základe vesmírneho zákona príťažlivosti - aké myšlienky a pocity vyžarujem, také veci sa mi objavia v mojej realite. Vždy dostanem to, na čo najviac zameriavam svoju pozornosť, takže ak myslím na veci, ktoré nechcem, dostanem ich ešte viac. Ak, naopak, mám v hlave len veci, ktoré chcem a tie ostatné ignorujem, prídu ku mne tie. Chce to tréning, nič viac. Podľa mňa iná (ani väčšia) spravodlivosť ako táto neexistuje.
V podstate je Secret pre mňa viac ako hodina žvástov o tom, ako je im dobre. Okej, niečo na tom bude, ja to nazvem slovom autoseugescia - ako chceš aby ti bolo, tak ti aj bude. A šťastný budeš, aj keď budeš bývať v jednej izbe so slepicami, ale rovnako môžeš byť nešťastný s veľa peňázmi. A čítal som aj knihu, ale akosi mi to nič nedalo. Stále sa opakujúca jedna veta - to je dosť zlé.
Robím to nerád, ale v podstate súhlasím so Smilanom. Zákon rovnováhy je dôležitý. „Nadýchnuť sa môžeme iba toľko, koľko vydýchneme.“ Ak sa aj nerovnováha vytvorí, musí neskôr zákonite dôjsť k súladu.
Na vyčítané múdra z The Secret by som si dával pozor.
Tento film (kniha) úplne ignoruje sociálnu realitu a redukuje ju na akési absolútne, individualistické a všemohúce JA. Odvoláva sa na nejaký neznámy pseudoprírodný zákon príťažlivosti (ak nerátame ten Newtonov, ktorý s ním má ale spoločný len názov :P), úplne pritom obchádzajúc zákon kauzality.. každý jav má predsa príčinu, zároveň i dôsledok, neustále nás a naše činy ovplyvňujú rozhodnutia druhých, ktoré my sami ovplyvniť nedokážeme. Myšlienka filmu Secret vychádza z existencie prírodného zákona, je materialistická, zároveň to mieša dokopy so solipsizmom, s hodnou dávkou metafyziky, s výrokmi slávnych, účelovo vytrhnutými z kontextu, s panteizmom, s motivačnými žvástami s dôveryhodnosťou teleshopingu, nevynechajúc ani „stručný úvod“ do kvantovej fyziky. Dokopy sa teda jedná o akýsi necelistvý, tendenčne pozliepaný guláš, ktorý zostáva v konečnom dôsledku verný svojmu názvu – sekrét.
Určitý význam mu ale neupieram – ale len na úrovni viery, podobne ako náboženstvu. Toho kto tomu úprimne verí, môže naozaj stretnúť úspech. „Uzdravuje“ ale viera, nie objektívna platnosť zákona príťažlivosti.
Inak je celý film komplet len jednostrannou obhajobou západného štýlu myslenia. Medzi riadkami nám zdeľuje, že bohatstva (nemyslím „bohatstvo“ duchovné) je dosť pre všetkých a že každý môže na každom zarobiť a teda je akousi vzpruhou pre utrápených ľudí v ťažkých časoch ekonomickej depresie, asi ako reklama „bojovníci proti kríze“.
... a akéžeto myšlienky vyžarovalo 4-ročné dieťa, keď dostalo od Vesmíru odpoveď v podobe rakoviny, ktorá ho do roka zahubila?
(Žvásty, žvásty, žvásty...)
že sa tak rýchlo našiel niekto, kto posúdil moju reakciu ako výsledok po vzhliadnutí filmu. Akoby len tak mohol človek dôjsť k tomuto svojmu presvedčeniu. Blahoželám.
Ok ospravedlňujem sa ti, možno si k svojmu názoru dospel iným spôsobom. Používaš ale presne tie isté termíny ako v tom filme, na základe čoho sa dá usudzovať, že si sa s ním stotožnil. Ja som hodnotil predovšetkým film. Ale samozrejme, k podobnému presvedčeniu sa dá dôjsť aj inak. Metafyzika je veľmi stará disciplína.
Sliepka niečo našla. Nemá z toho dobrý pocit. Marí sa jej, že ten nepríjemný pocit už niekedy mala. Pre tú istú vec. Zo strachu aj z hnevu sa rozkotkodáka. Pribehne k nej druhá sliepka. „Čo sa stalo? Našla si niečo?“ pýta sa jej. Prvá sliepka sa zahanbí, ale rýchlo jej príde na um spásonosná myšlienka. Odpovie, že áno, čosi našla, ale čo, to nemôže prezradiť, je to tajomstvo. Aj druhá sliepka sa rozkotkodáka, musí predsa svetu oznámiť svoj názor. Vzápätí sa pridá tretia sliepka a štvrtá a... Rozkotkodákaný celý háj. V tom ruchu a rozruchu nezačujú povzdych orla, letiaceho nad ich kráľovstvom. Nedozvedia sa, že o žiadne Tajomstvo nejde. Orol verí svojmu ostrému zraku a keďže verí aj svojim krídlam, viac ako jeden povzdych ich slávnosti nevenuje. Odletí.
Milé deti, koniec rozprávky a teraz šup do práce. Raz vám prečítam o tom, čo našiel Bansky, ako to má a prečo, ale to už bude z inej knihy.
Akýkoľvek agitujúci bulvárny snímok je pre mňa balast. Najväčšiu váhu má však osobná skúsenosť. A výsledky. Ale väčšina ľudí toto učenie odvrhne skôr, ako ho vyskúša. Presne v hesle - čo vyzerá divne, čo narúša moje videnie sveta a moje presvedčenia, čo sa vymyká bežnému prežívaniu, je zlé, nebezpečné, smiešne, obyčajné žvásty, milí moji. Nehnevám sa. Nikto nie je povinný vysvetľovať svoj vlastný postoj, ale ani sa obraňovať, hej, mier:)
Ako tak pozerám, dozrel čas na kontroverznú piatu kapitolu. :-)