Osamelé chvíle v tichuzanikajú v šťastnom krikuiných.Pulzovanie myšlienok, tých, čo sa nikdy nedostanú von,mám pocit, že trieskajú mi päsťoupriamo do spánkov."Už stop!" kričím a myslím to vážne.V šialenej, hluchej bolesti, čo nevníma môj krik, kým... ...nespravím krok vpred a neodídem z tejto…
Nenávisť buble v žilách, nádeje už asi niet, prechválený koniec leta, dnes sa má skončiť celý svet. Ako Boh mohol stvoriť niečo, Čo je tak podlé, zlé..., nechutne trhá jazvy a jazví zcelené, sa pýtam.... Nahá, bez štipky úcty v …
Ak máš niečo, čo ťa hreje, zohrievaj sa slastne, lebo nikdy nie je isté, či prídu dni sladšie. Máš svoj šál a jeho paže, teplo rúk a dychu, nemusíš sa cítiť zvláštne, cti si čaro okamihu – zvláštnu chvíľu, večne krátku, ako bodku, trojbodku, čo prinesie ti ďalšiu snáď. (Dnes len krátka básnička,…
Útržky môjho života váľajú sa v tráve, psy sa lačne zaliznú a vrhnú sa na ne. Sny sa rozplývajú v čase, neprekonávajú strach a ja blúdim v predstavách, že toto, toto nie je realita, veď jediné, čo chcem je opäť voľne dýchať... (Za chýbajúce/extra čiarky sa ospravedlňujem.)
Raz si hore,raz si dolea stáť stálena vrchole,to je proti prírode.I keď -túžba zostať by tu bola,len akási Božia vôľahádže do nás kamenie,kým nevreštíš svoje "nie"a nevydávaš vzlyky.(Cítim náboj romantiky).Ten konár,čo kŕčovito zviera tvoja ruka,praská.Chyť sa inde, chyť sa lepšie,zachráni ťa...(…
Horúce srdce V chladnom tele Čo chce dostať sa Von. Neborák človek, Čo roztápa sa, Z hrdla počuť Ston. Bolesť znamenitá Opantáva myseľ, Keď nastáva Zlom, Necitlivé prebudenie Znovu narodeného A Skon. Hlas vnútra, dar z neba, ozve sa v ňom: - "Láska slobodná, vždy ma čo dať, no ty, musíš…
Čierne monštrum ticho drieme,pije slamkou sny,dáva tmavé okuliare,a hrá s tebou hry. Žiadna nádej, žiadne ciele, iba čiernota,skazenosť a faloš ľudí, všade samota. Podíď k sebe trochu bližšie, bojuj, človeče...-Kým ťa čierna obluda, celkom neskreše. Kôpky nervov, čierne diery,tých tu máme dosť,…
Som písmeno,letmý zvuk,som tvar úst,tiež malý zhlukvýdychov a nádychov. Som myšlienka,rýchla, presná,som dotyk pier,jazyka,mám pocit, že každým slovom,sa ma niekto dotýka. Som zmätená,keď som vzadu,pyšne kráčam vpredu,som len hláska, samohláska,predstavujem zmenu. Som výrazná,občas mĺkva,prehltnutá…
Cvočky, vlnky, korále... V zrkadle som vyzerala ako šašo. Výrazné linky, mačacie oči, perleťové tiene a žiariaci rúž. V zrkadle som vyzerala ako šašo. Dokonalá postava, pestované telo, veľké prsia, okrúhly zadok, malé prsia, iný zadok. V zrkadle som vyzerala ako šašo. Usmievavá žena, v nádherných…
Sedela som na posteli. V jednej ruke som držala gumového medvedíka, druhého som si pridržiavala pri ústach, aby sa mi lepšie cmúľal. Ako malé dieťa. Akoby som nebola pri zmysloch. Ja som však vnímala až veľmi dobre. Kúsok cukríka som odhryzla, rozhryzla zubami, spracovala jazykom a pred očami sa mi…
Comments
Pridať nový komentár
Kam vedie prievan, čo narobil si v izbe? Odtiaľto sa mi to začalo páčiť, zhruba asi tak do konca strofy. Mám rád čo najväčšiu konkrétnosť v poézii a toto presne spĺňalo moje nároky.
Začiatok ma neoslovil, svet, Boh, podlé, zlé.. také vzdialené, skoro až bezobsažné pojmy. Zvyšok lepší.