Fuuuu... zase si ma raz dostal. Po formálnej stránke mne osobne niektoré veci trochu pokrivkávajú (najviac sa mi asi páčia posledné tri strofy). Ale po obsahovej. Ako fuuu (rozumej výdych, nie to, čo sa používa na fakebooku)... silné. Hrozne obdivujem ľudí, čo dokážu takto písať... vnímavých, zamýšľajúcich sa.. a čo to dokážu potom takto dať na papier. Toto je prosto pre mňa že... fuuu. Možno preto, že ja sama to nedokážem. :)

Fakt je ten, že spoločnosť ako taká je zhruba tam, kde si ju situoval. Otázka jednotlivcov je trochu iná - čo je dobre. Že ešte nie všetko splynulo dohromady. Ale prosto v tom, čo si napísal, je taký veľký kus pravdy...

diki :) toto je vlastne úplne čerstvá vec (vaščinou som dávam vecičky už trochu "odstáte" :D) asi mesiac zo mňa vobec nič nevypadlo, sám som cítil takú prázdnotu a vyprahlosť v sebe, že všetko tu už vlastne bolo a nie je kam ísť ďalej, nie je čo viac napísať.. pred pár dňami ma tak dosť dostal jeden film, plus som si ešte spomenul na Fukuyamu, no a už to bolo :D

Forma tradične pokrivkáva, to je jasné, veď to by som ani nebol ja :P ale budem na tom do budúcna pracovať.

Kokso, vieš, čo som si práve všimla? Že som "pokrivkáva" napísala s ypsilonom. Fatal error. :D A tuším som ešte aj Teba zviedla na zlé. :) Ešteže si nedal "odpovedať" na môj komentár, lebo by som to už nemohla opraviť. Och. :D

Však jasné, všetci na sebe pracujeme. Či už pasívne alebo aktívne. Nik z nás tu nie je "hotový" autor. Čo vlastne nie sú ani tí "hotoví" autori. Človek sa učí celý život. :)

Inak, ten pocit vyprahnutosti možno aj poznám. Tiež mám také obdobia, keď zo mňa dlho nič nevypadne - či už také, alebo onaké. Niekedy by človek aj chcel niečo, ale akosi nemá o čom či čo. Ja mám vlastne pomerne často pocit, že nemám o čom. Potom prichádzajú na svet také skvosty... :D

A aký film?

No vidíš, ja som to tam šľahla tiež (absolútne bez okolkov, až spätný pohľad neskôr spôsobil zdesenie v mojej tvári :P) :D Ako, ja som tiež nemala s gramatikou problém na základnej. V tej dobe som dokonca ovládala ešte aj čiarky, ktoré mi teraz robia asi najväčší problém (aj keď na Gina ani zďaleka nemám :)). Ale utrafí sa mi sem-tam aj hrúbka, našťastie si to však aspoň spätne všimnem. Keď ono... kým si na základnej, furt to do teba hustia, ale na strednej už je gramatika mínus a ako s tým človek neprichádza neustále do kontaktu, akosi pozvoľna začne zabúdať. A to je jedno, že čítaš. Prosto si neutvrdzuješ tie pravidlá, tak fučia z hlavy von ako cez pokazený ventil. Potom robí človek takéto psie kusy. Ale však aspoň sa máme na čom zasmiať. :)

Takže film niežeby stál za to, skôr len umocnil stav dezilúzie. Na mňa tiež prídu všelijaké nálady... Ono to nie je ani tak o tom, že sa nieto kam pohnúť, ale z môjho pohľadu ide táto spoločnosť tak strašne dole vodou, že pri predstave, kam sa dostaneme o pár (desiatok) rokov občas premýšľam, či vôbec chcem mať deti. Znie to asi čudne... ale to, v čom teraz žijeme je už aj tak jeden veľký nechutný kolos, ktorý ťa bez ohľadu na tvoje individuálne presvedčenie do určitej miery núti hrať podľa jeho pravidiel. Ale asi to nebudem ďalej rozvádzať, jednak to asi vyznieva pateticky a jednak by sa o tom dalo diskutovať dlho a nebudem Ti tu zahlcovať priestor pod Tvojím príspevkom. Na rozdiel od Teba to neviem tak pekne vyventilovať v poézii. :) Ale tak ja som žena, asi sa z toho skôr vyrozprávam :D

Veľmi zaujímavé, básňam väčšinou nerozumiem, preto ich málokedy čítam, no táto ma vtiahla od prvej slohy po poslednú. Veľmi zaujímavá báseň :) Hádam nie som odsúdená na sebarecyklovanie :D

Nech sa naďalej darí :)

Aale no s ľuďmi to nie je nakoniec až také zlé. Len keby neboli všetci takí kokoti.

PS: My sme neblúdili, my práve začíname blúdiť. Podľa mňa.

Mne sa Tvoje verše páčili. Veľmi. Fakt neklamem.  Chcelo by to trochu dopilovať, ale myšlienka ako taká je veľmi silná.  Určite si prečítam aj ďalšie Tvoje diela.

Držím palce. Ľubka Hupka.