Keď vraciavam sa autobusom z mesta vín

a hlavou prúdia rozhovory čo sa nestali

keď pred svetom na zadnom sedadle sa kryjem

mávam občas neprispôsobivé predstavy

zvané niektorými asociálie

Vtedy vídavam ho na Námestí Franza Liszta

sediac na zastávke autobusov

akoby z iného sveta pristál

ten prvý človek - pravý divoch Rousseauov

Sedí tam sám s prebdenými dňami

dlhšími než jeho všivá brada

nepotrebný - odignorovaný

tými ktorých vždycky toľko hľadal

Svedomito zbalený na cesty

čakajúci na jediný signál

pripravený nájsť stratenú prestíž

tam kde mu ju dávno druhý vyhnal

Uprený zrak, pohľad sústredený

očakáva trpezlivý zázrak

premýšľa jak z lavičky svet zmeniť

zastaviť tých ktorí mu ho kazia

Kto si len, tak povedz mi len kto si?

Vydedenec, renegát a zlosyn?

bytosť čo sa rodí z rannej rosy...

či je za tým iba ranný incest?

Si chudák len čo zbiera drobné mince

spitý...

Si sv. Vincent

či kultúrny kritik?

ktorý ticho pozoruje, hľadí

možno chce len aby sme ho mali radi

Keď vraciavam sa autobusom z mesta vín

a v žilách prúdia rozhovory ako meskalin

ja vídam ľudí ako on aj v iných mestách

stojac v čele neprispôsobivých predstáv