Istota má 10 prstovdo seba vpletenýchnaberá ich plnou hrsťou -nešetrí Istota je dedinský blázonpred kostolomTovar čo podlieha kazomSlovo čo predavač nanúti:"pri výskyte vád držte sa zá ruky" Istota je rodič čo prikývnedetským nezmyslomIstota je keď sa za nich chytímeIstota je priezvisko Istota má…
Ľudské ruky zmoženédolujúce ámenzasadili do zememy ich pozbierame Údelom je práca -zožať ruky zhnitéa sám odovzdať sapôdnej fertilite Komu horí vatranikto sa viac nepýtaobrátia sa na prachdeti Herakleita Možno sa raz dozviemepravdy nepoznané -nepôjdeme do zemenás zožehne plameň
Keď vraciavam sa autobusom z mesta vína hlavou prúdia rozhovory čo sa nestalikeď pred svetom na zadnom sedadle sa kryjemmávam občas neprispôsobivé predstavyzvané niektorými asociálie Vtedy vídavam ho na Námestí Franza Lisztasediac na zastávke autobusovakoby z iného sveta pristálten prvý človek -…
Vždy cestou okolo spomienka mlhavá -na úradnú tabulu mesta Trnavajej bohaté tvary a línie vznešenéjedného večera uprostred jesene... čítajúc všetky jej posolstvá, oznamypäsťou sa pripísal na zoznam pozvanýchtabulu rozbil - čia je to vina?snáď hnevu, snáď zúfalstva na hore Sinaj On nepýtal sa, rovno…
Perly a frázyjak nebeská manato všetko som zažilv tvojich ústach z rána Krasomluva jemnáHviezdoslavov Kubínto všetko pre mňalen smrad z huby Nové svetyna lepších mapáchtak ako predtým...- len zápach Lupene ružíku naším hlavám -zas som si užilten závan Nepomôže Signal ani Odolba ani vypláchnuť…
Stekajúc po kraji Pražskej ulicehnaní silou koní Marcelovýchneprístupní, úprimní jak Unicefna pruhovaných dresoch Barcelonymy spolu v jednom aute sedeli smea každý svedkom bol si svojej vlastnej trýzne I auto s nápisom popri nás prešlopolahať a chrnieť vraj ich heslomy s Marcelom prešli sme to bez…
Kráčal som vo svetle pouličných žien ſ(darmo raz, vždy platí cherchez la famme)sám s knihou v podpaží, spomínam si hmlisto- mala 150 listov Nikto ma nečakal, nik okrem zajtrajškablúdil som ulicou s osudom na vážkacha s knihou prazvláštnou čo nikde nechcelinehodnou čítania pre adolespelých Sám som…
Nemám kôš na odpadkyiba na hlavy -po stene akord vratkýsteká varhanmi Už naplnil píšťalyi moje orgánynečasom prastarými časom nestálymjak jadro atómujak pivo s borkamijak starec Platón ubrán sveta ideíčakajúc neslávnena stravné prídely Čas beží a bežíjak senegalský predajca eifelových vežíjak…
Kto so sebou sa bije nikdy neprehrá - tak za sprievodných tónov starej gitary dňa 29. decembra my v jednej izbe sme sa spolu zvítali jak starí milenci - ty Pún, ja Italik Milenci? váž slová - keď tak známi z videnia - tam v jednej posteli v ktorej sa právd z úst pochybnej dámy napijem až budem…
Niekto má inštinkt lovcaniekto koristiniekto si z opačného koncagranát odistía iný cigaretu zapálikeď s potom na tvárisa tvári Hlavne si v podvečer júnovýnež všetok nikotín ulovíma vstrebemhlavne si nepomýltekomu horí filterhorí tebe
Comments
Pridať nový komentár
Ver, či nie... Dnes mi toto úplne zapasovalo do nálady.
O štýle sa nebavme, to že píšeš parádne vieme, ale ten obsah...
Ani neviem, či je geniálne to, že nie len jeden ale viacerí rozmýšľajú podobne.
No ak aj je, asi nie je dobré, že nad takýmto obsahom.
Ale zopakujem... dnes mi to sadlo do nálady ako "riť na šerbeľ" a to už je čo povedať.
Zostaň s múzou ako smrady s lúzou!
S pozdravom,
Dušan Damián
Je to trochu odlišné od toho, čo publikujem väčšinou, možno vulgárnejšie ale jednoducho dnes vo mne nejak pretiekol pohár znechutenia..
trefné a šikovné, mne sa to opäť páči :)
najlepšia je jednoznačne posledná strofa.
v poslednom čase sa ti tuším v literárnej oblasti dosť darí...len tak ďalej!
Ďakujem Kati :) mne sa tiež najviac pozdáva posledná.. bez sebakritiky by to vyznelo ako kázanie alebo poučovanie a to ja nerád.
Inak hej, mám teraz také plodnejšie obdobie, ale tak všetkého dočasu... veď príde skúškové!
Táto báseň sa mi páči. Jednoduchá, priamočiara. Kúsok pre mňa.
A veľmi mi pripomína niektorých ľudí. Takých, čo proste len sú. Majú naučené frázy. Odkukané gestá. Ale ani štipku vlastného, nič zaujímavé. Kopec rečí.
Všetci máme plno rečí.. hlavne ja. Keby som to len zrátal, koľko krát. Najhoršie ale je, že človek už nevie, či môže niekomu ešte vôbec niečo veriť. A úplne najhoršie, že i sám prestane rozlišovať medzi pravdou a lžou a stratí sa tak nejak sám v sebe a už len "je", ako píšeš. A všetko, čo povie, slúži len na to, aby mohol ďalej pohodlne vegetovať v tom svojom oportunistickom svete.
Daj si pozor!
Na zvieratá na slová a na ľudí a na ľudí!
Na ľudí a hlavne na ľudí!
Súhlasím s Katkou, tá posledná to zaklincovala.