Ver, či nie... Dnes mi toto úplne zapasovalo do nálady. 

O štýle sa nebavme, to že píšeš parádne vieme, ale ten obsah... 

Ani neviem, či je geniálne to, že nie len jeden ale viacerí rozmýšľajú podobne.

No ak aj je, asi nie je dobré, že nad takýmto obsahom. 

Ale zopakujem... dnes mi to sadlo do nálady ako "riť na šerbeľ" a to už je čo povedať. 

Zostaň s múzou ako smrady s lúzou! 

S pozdravom,

Dušan Damián

Je to trochu odlišné od toho, čo publikujem väčšinou, možno vulgárnejšie ale jednoducho dnes vo mne nejak pretiekol pohár znechutenia..

trefné a šikovné, mne sa to opäť páči :)

najlepšia je jednoznačne posledná strofa.

v poslednom čase sa ti tuším v literárnej oblasti dosť darí...len tak ďalej!

Ďakujem Kati :) mne sa tiež najviac pozdáva posledná.. bez sebakritiky by to vyznelo ako kázanie alebo poučovanie a to ja nerád.

Inak hej, mám teraz také plodnejšie obdobie, ale tak všetkého dočasu... veď príde skúškové!

Táto báseň sa mi páči. Jednoduchá, priamočiara. Kúsok pre mňa.

A veľmi mi pripomína niektorých ľudí. Takých, čo proste len sú. Majú naučené frázy. Odkukané gestá. Ale ani štipku vlastného, nič zaujímavé. Kopec rečí.

Všetci máme plno rečí.. hlavne ja. Keby som to len zrátal, koľko krát. Najhoršie ale je, že človek už nevie, či môže niekomu ešte vôbec niečo veriť. A úplne najhoršie, že i sám prestane rozlišovať medzi pravdou a lžou a stratí sa tak nejak sám v sebe a už len "je", ako píšeš. A všetko, čo povie, slúži len na to, aby mohol ďalej pohodlne vegetovať v tom svojom oportunistickom svete.

Daj si pozor!
Na zvieratá na slová a na ľudí a na ľudí!
Na ľudí a hlavne na ľudí!

Súhlasím s Katkou, tá posledná to zaklincovala.