V strede každej záhrady,
rastie strom plný záhady.
Nikto ho nesadil-
a predsa vzrástol.
Nikto ho nerosil-
a predsa urodil.
Kto to len urobil?
Okolo neho každý sa vznáša,
každý si pripadá ako malé vtáča.
Okolo neho každý si bližší je,
každý má to, čo mu je najmilšie.
Nikoho netrápi deň či hodina,
veď vtedy sme ako jedná veľká rodina.
Nikoho netrápi povrchná krása,
veď čo je na povrchu pekné, iba zdá sa.
Ten strom rozdáva každému z nás radosti!
Dáva nám pocit večnej mladosti.
Dáva nám príklad lásky a pokory,
aby sme zlými už viac neboli.
V strede každej záhrady,
rastie strom plný záhady.
Nikto ho nesadil-
a predsa vzrástol.
Nikto ho nerosil-
a predsa urodil.
Kto to len urobil?
Odpoveď na túto otázku nosíme v sebe my.
Ďakujem za vaše názory, viete ono to nie je ľahké, keď vám doteraz bola hovorená len samá chvála a vaše básne boli považované za dobré, a zrazu "búúúú," a sypú sa na vás samé negatíva. Vravím si, teraz čo? Koho brať vážne?....Myslím, si, že okrem iného je dôležité aby sa "básnik" našiel vo svojich "dielach" a našiel si svoj spôsob písania. Ja sa momentálne hľadám, berem si z každého tročku- od mojich priaznivcov sa povzbudzujem asi tak, že "Radka nie je to až tak otrasné, ako keď sa maturant trápi nad úvahou", no od vás kritkov sa snažim spoznávať to nové a viac pátrať. Takže budem rada, za vaše vyjadrenia, lebo aj tie ma posúvajú ďalej. A Klimeux, koniec koncov, čo ak je to zámer, ktorý som si stanovila? :-P
Na tvojej doterajšej tvorbe, čo si nám tu doposiaľ predviedla, je dobré to, že každá ďalšia vec je o čosi málo lepšia, ako tá predošlá, skoro to až vyzerá ako zámer. Povedzme si rovno, zatím to neni žádnej zázrak :P Ale nutno tiež povedať, že táto báseň (či básnička) je prvá, čo ma niečím oslovila. Už prvé dvojveršie sa mi zapáčilo. Možno si ostatní budú myslieť, že som divný (veď aj som), ale mne sa to celkom pozdáva. Vlastne celá prvá strofa je veľmi pútavá (možno veta „kto to len urobil?“ už je tam akosi naviac). Rýmy vôbec nehodnotím, tam sa toho moc nezmenilo ale to mi v tomto prípade absolútne nevadí, lebo ma zaujal obsah.
Zvyšné strofy také klasicky obyčajné, až všedné. Záverečné opakovanie prvej strofy zachraňuje posledný dojem, ktorý je dôležitý.
Vyzdvihla by som dva svetlé momenty - "bližší je - najmilšie" a "krása - zdá sa". Tieto rýmy nie sú gramatické, takže ich vnímam pozitívne. Ostatné je klasika, s ktorou si sa prezentovala doteraz.
Možno ďalší podnet na úvahu je rytmus básne. Stopy a tak. Ale na to možno tiež časom prídeš.
tak čo povedať, asi len toľko, že som sa konečne dočkala aj nejakej tej chvály, bez toho aby mi bolo niečo vytknuté. :-) Veľmi som sa tomu potešila, veď človeka to aj povzbudí. Každopádne sa budem snažiť naďalej... Mne vždy ide v prvom rade o myšlienku básne, a až potom hľadím na to ostatné (neviema le či robím dobre). :-) I tebe nech sa darí, to ti zo srdca želá
Epicentrum všetkých vzruchovčlovekom lomcujúcim.To ľudské srdce je.Tak ľahko doň človek padne.Prečo neostane priezračne čistýmako voda v jazere?Azda preto milí moji,že dnes už ani tá voda v jazerenie je čistá-nie tak človek dneška.Tá čistota sa mení na prázdnotuktorá je vari horšia ako kal.Žiadne…
Podivné obrazy utýranej doby Všade prázdno a mĺkvo čakajúce hroby Osirelé domy zblúdené nohyRuka sa v ruke stráca myšlienka vzdoru hlboko spiaca niečo tiché snaží sa kričať no ľudia chcú byť hluchí svedomie slobode zapožičať.Telo sa nad ducha povyšuje To ľudské v sebe zadušuje A prirodzenosť tá je…
Úsmev, ktorý slzy skrýva a tie neskôr ako kameň padnú z tváre, na neúrodnú zem . Na neúrodnú zem ľudskej bezcitnosti, ktorá vrelé city zmýva. Prečo ľudia už spolu neplačú do vankúša menom hruď? Radšej mlčia a zabíjajú úd, vkladajúc ho do kamennej hrobky. A tak by som chcela plakať z celej sily,…
Nie je sa čím moc chváliť v poslednej dobe, ale reku aspoň to sem dám, nech viem v čom sa mám zlepšiť. ;-) Keď slovo zraní viac než fackaa bolí dlhšie než jeden deň, lež ucho netrpí, to srdce sa tacká a na duši tiaž sťa kameň... Cítiť ho čoraz viac lebo tie slová um si dobre vryl. Keď slovo…
Svetom kráča potichu,
vedľa teba, vedľa mňa.
Pije z nášho kalichu
tá bytosť skrytá, tajomná.
Striehne v každej chvíli- v nás
či podľahneš, a či vyhráš,
boj skrytý v našej duši
málokto o ňom vie, možno tuší.
Často šepká, vábi uši,
či zvedie oko- sľubmi opantá
tak človek človečenstvo poruší
zabudne…
Sľúbili sme si,
vždy tu budeme.
Pre seba.
Ty pre mňa.
Ja pre teba.
Keď jeden sa podtkne
druhý ho zachytí.
Kráčajúc ruka v ruke.
Že čas a deň nebudú hrať žiadnu rolu
aj cez diaľku budeme chcieť byť spolu
Aký príjemný pocit, že to vieme.
A mesiace bežia, neostali stáť.
Nevadí. Večnosť nerátame,…
Niekto prebudí v srdci lásku potom strhne z tváre masku Niekto vrazí dýku do duše i keď zúrivý pes nepokúše. Niekto podá ruku na pomoc aby dokázal svoju moc. Niekto sám tápa životom a inému stane sa Lancelotom. Niekto nájde v druhom seba uskromní sa s kúskom chleba. Niekto hľadá v inom to čo neni…
Prišla jeseň
Nešetrí farbami
Hrá nám svoju pieseň
Suchými listami
Prišla jeseň
Draci lietajú miesto vtákov
Pri chodníčkoch nieto ruží
Lež stretnutie s mlákou
Prišla jeseň
Vzduch nenápadne chladne
Srdce sužuje tieseň
Len optimista nepodľahne
Prišla jeseň
Mraky striedajú páľavu
Ak nemáš dáždnik…
Za oknom vietor listy zametá
robí si tak poriadok
Keď srdce pravdu odmieta
a nechce s umom držať krok
Po okne steká kvapka dažďa
osamotená, nepridá sa žiadna
Tu počuť v tom tichu padať list
a čas musím nechať ísť
Pri okne ja a spomienky
popol čo len mrazí
cez dušu preniká,
pomaly krehne
správnu…
Báseň venovaná jednému anjelikovi do neba... ♥
BÁSEŇ MATKY NENARODENÉMU DIEŤAŤU
Dva tlkoty a jedno telo
Láska dar najväčší chcela dať nám
Moje bruško zguľatelo
Prvý obrys tela, tvoja tvár.
Dve duše a podstata jedna
Tak život zmysel dával mi
I mesiac svietil jasnejšie
A krajšie boli pre mňa…
...a keď ťa na hriech
zvádza tvoje oko,
tak upriam zrak na nebo.
Nájdeš, čo hľadáš. Pokoj.
Niekto ho z výšky zošle
priamo za tebou.
...a keď ťa na hriech
zvádza tvoja ruka,
radšej spoj dlane
v modlitbe.
Uvidíš, čo sa vtedy stane,
keď prosia spolu,
obidve.
...a keď ťa na…
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu vstupujem so zrakom upretým na…
Už nie si ten malý chlapec,
čo kriedami kreslí na chodník
autá a tajné odkazy.
Také, čo len ty chápeš.
A keď ich niekto vymaže,
tak mu len jazyk vyplazíš.
Už nie si ten malý chlapec,
ktorý na konci ulice
začína plniť svoje sny.
Bol si vraj všade,
s prstom na mape
neprídeš nikdy…
Benátska lagúna - jeden z najkrajších kútov Talianska - skrýva okrem najznámejšieho ostrova - Benátok aj ďalšie poklady.
Chodím ich so svojimi priateľmi objavovať opakovane.
Program si organizujeme sami: na vypožičanej lodi, ktorú si riadime sami. (Nepotrebujete na to nijaké kapitánske skúšky…
Comments
Pridať nový komentár
Ďakujem za vaše názory, viete ono to nie je ľahké, keď vám doteraz bola hovorená len samá chvála a vaše básne boli považované za dobré, a zrazu "búúúú," a sypú sa na vás samé negatíva. Vravím si, teraz čo? Koho brať vážne?....Myslím, si, že okrem iného je dôležité aby sa "básnik" našiel vo svojich "dielach" a našiel si svoj spôsob písania. Ja sa momentálne hľadám, berem si z každého tročku- od mojich priaznivcov sa povzbudzujem asi tak, že "Radka nie je to až tak otrasné, ako keď sa maturant trápi nad úvahou", no od vás kritkov sa snažim spoznávať to nové a viac pátrať.
Takže budem rada, za vaše vyjadrenia, lebo aj tie ma posúvajú ďalej. A Klimeux, koniec koncov, čo ak je to zámer, ktorý som si stanovila? :-P
Na tvojej doterajšej tvorbe, čo si nám tu doposiaľ predviedla, je dobré to, že každá ďalšia vec je o čosi málo lepšia, ako tá predošlá, skoro to až vyzerá ako zámer. Povedzme si rovno, zatím to neni žádnej zázrak :P Ale nutno tiež povedať, že táto báseň (či básnička) je prvá, čo ma niečím oslovila. Už prvé dvojveršie sa mi zapáčilo. Možno si ostatní budú myslieť, že som divný (veď aj som), ale mne sa to celkom pozdáva. Vlastne celá prvá strofa je veľmi pútavá (možno veta „kto to len urobil?“ už je tam akosi naviac). Rýmy vôbec nehodnotím, tam sa toho moc nezmenilo ale to mi v tomto prípade absolútne nevadí, lebo ma zaujal obsah.
Zvyšné strofy také klasicky obyčajné, až všedné. Záverečné opakovanie prvej strofy zachraňuje posledný dojem, ktorý je dôležitý.
Vyzdvihla by som dva svetlé momenty - "bližší je - najmilšie" a "krása - zdá sa". Tieto rýmy nie sú gramatické, takže ich vnímam pozitívne. Ostatné je klasika, s ktorou si sa prezentovala doteraz.
Možno ďalší podnet na úvahu je rytmus básne. Stopy a tak. Ale na to možno tiež časom prídeš.
Ahoj Zera,
tak čo povedať, asi len toľko, že som sa konečne dočkala aj nejakej tej chvály, bez toho aby mi bolo niečo vytknuté. :-) Veľmi som sa tomu potešila, veď človeka to aj povzbudí. Každopádne sa budem snažiť naďalej... Mne vždy ide v prvom rade o myšlienku básne, a až potom hľadím na to ostatné (neviema le či robím dobre). :-)
I tebe nech sa darí, to ti zo srdca želá
Raden
Veľmi peknú myšlienku má táto tvoja básnička. Celá sa mi páči, od prvej slabiky po poslednú bodku :)
Len nech sa ti darí aj naďalej. Držím palce :) Ja